18

66 6 0
                                    

Nedeľa, závod

,,No... Poď, poď!" povzbudzovala som Daniela. Sledovala som, ako obiehal Leclerca v tej najostrejšej zákrute. Čo keď sa mu niečo stane?!

Bojovali spolu celé dva kolá, no nakoniec musel ísť Leclerc na pitstop, takže Daniel mal voľnú cestu. Práve bol tretí a doháňal Hamiltona.

Snažila som sa sedieť na gauči, ale stále som sa od nervov a napätia postavila. Takže som skoro celú hodinu a pol pred televízorom prestála.

Daniel si udržal miesto a nakoniec skončil tretí. Bola som na neho pyšná. Zandvoort patril medzi ťažšie a technicky náročnejšie trate no on to zvládol na jednotku. Celý ten závod bol úžasný!

Ďalší týždeň idú na Monzu. Neskutočne sa teším! Škoda, že tam nebudem. Zajtra mi príde na celý týždeň ďalšia skupina, ktorú budem sprevádzať. Taktiež ani nebudem mať veľmi čas to pozerať, no aspoň v nedeľu budem mať voľno.

Zobrala som telefón a poslala som Danielovi nahrávku. Mala dve minúty, ale ja som mu tam rozpovedala všetky svoje pocity a najmenej trikrát som mu pogratulovala. Pohádali sme sa, no neodpustila by som si, keby som mu nenapísala.

Zastihla ma únava. Predsa len, je tu časový posun. Oni majú pol piatej poobede a ja mám pol dvanástej v noci. Už by sa aj hodilo ísť spať.

Všetko som povypínala, ešte som napísala a pogratulovala Landovi keďže to je môj dobrý kamarát a išla som spať.

-----------------------

Ďalší týždeň, sobota

,,Ja vám veľmi pekne ďakujem za vašu pozornosť a spoluprácu. Boli ste úžasní! Ešte raz ďakujem a dovidenia. Majte sa pekne!" povedala som skupine, ktorú som sprevádzala tento týždeň. Všetci zatlieskali a tiež sa poďakovali. Niektorí prišli ku mne ešte trochu prehodiť reč a potom všetci odišli do lietadla.

S týmto týždňom som bola celkom spokojná. Aj keď našli sa tu ľudia, ktorí boli niekedy dosť tak drzí a nespolupracovali, no to je v každej skupine.

Odišla som späť do autobusu.
,,Dúfam, že sa zas nerozplačeš od radosti." povedal posmešne Xen, šofér autobusu. Tento týždeň sme sa dali už ľahšie do reči ako naposledy.
,,Nie, neboj sa. Táto skupina aj tak nebola tak dobrá ako tá prvá." povedala som, keď som nastúpila.

,,Hej, všimol som si... Počúvaj, dnes idem autobus odviezť inde než minule, takže ťa nebudem môcť vyhodiť tak blízko k bytu ako minule."
,,Samozrejme, v poriadku." usmiala som sa. Xen prikývol, vyhodil rýchlosť a zaradil sa na cestu.

Kým sme čakali na semafore, tak som zbadala jeden nočný klub. Vyzeral zaujímavo a mala som chuť tam ísť. Veď kedy naposledy som bola na nejakej diskotéke?

,,Otvor mi dvere. Vystúpim tu." ozvala som sa a už som stála pri dverách.
,,Čo? Prečo?" opýtal sa zarazene Xen.
,,Chcem tu vystúpiť. Môžeš, kým je červená?" rýchlo som povedala.

Zarazene prikývol a otvoril mi dvere. Mala som šťastie, že sme boli hneď pri chodníku, takže som nemusela kráčať okolo všetkých áut.
,,Ďakujem, maj sa!" povedala som a vyskočila som z autobusu. Zamierila som do klubu.

Nebola som veľmi oblečená do klubu. Mala som síce rifľové kraťasy, botasky a tielko s logom našej firmy, na ktorom som si počas cesty do klubu dole urobila uzol. Vyzeralo to lepšie.

Bezmyšlienkovite som vošla do klubu. Ovalil ma vydýchaný vzduch, hlasná hudba, blikajúce svetlá a jemná vôňa alkoholu. Zaplatila som vstupné (našťastie bolo dosť lacné) a išla som rovno k pultu. Objednala som si jedno mohito. Našupu som ho vypila a už som bola na parkete.

Ráno

Pootvorila som oči. Keď som si všimla, že mi je priestor neznámy, tak som sa rýchlo posadila. Zadunelo mi v hlave, až som sykla od bolesti.

,,Pokoj" ozval sa niekto. Pomaly som sa otočila za tým hlasom. Na barovej stoličke pri kuchynskom pulte sedel s prekríženými nohami opálený blonďavý chlap, ktorý sŕkal kávu a sledoval ma. Vytreštila som na neho oči.

Rýchlo som sa pozrela na seba. Fúú, som oblečená, takže je to v poriadku! Dúfam, že sa nič nestalo. Počkať... Toho chlapa odniekiaľ poznám, určite.

Pozrela som späť na neho.
,,Čo sa stalo?" opýtala som sa.
,,Nič si nepamätáš?" zdvihol obočie.
,,Tak ako niečo sa mi vybavuje, ale jediné čo si pamätám je, že som pretancovala celú noc v klube." chytila som si koreň nosa.

Zasmial sa. Otvoril ústa, že začne hovoriť, no ja som ho prerušila tým že som zvidhla ukazovák a povedala som.
,,Ešte predtým než mi povieš, ako som sa strápnila tak mi len odpovedz na jednu otázku. Poznali sme sa už predtým, či len túto noc?"
,,Ty si ma nepamätáš?" opýtal sa.

Pokrútila som hlavou.
,,Takže sa poznáme dlhšie, fajn." konštatovala som.
,,Hej. Pán sused, ktorý ti pred pár rokmi pomohol s nákupom a nakoniec ti aj navaril lebo si nevedela recept na najkomplikovanejší obed na svete, ti nič nehovorí?" usmial sa.

Začala som rozmýšľať. Pán sused? Pred pár rokmi som bývala v inej bytovke. Tam som sa poznala s pár ľuďmi.

Tento byt si pamätám. Pozrela som nad dvere do kúpeľne. Bol tam zavesený obraz s dúhovou rybičkou, ktorý som namaľovala.

,,Brandon!" vyhŕkla som. Dramaticky rozhodil rukami.
,,No konečne si si spomenula, Luisha!" Zasmiala som sa.
,,Ani netušíš ako rada ťa znovu vidím!" povedala som.

Brandon bol môj prvý kamarát z Austrálie. Bol môj sused, ktorý mi hneď v druhý deň môjho pobytu v Austrálii pomohol s nákupom. Nielen to, ale aj mi pomohol navariť, pretože bol kuchár a ja neschopná.

Ten obraz s dúhovou rybičkou bol symbolický. Brandon miloval rybičky a raz si myslel že mám oňho záujem, tak mi povedal že je gej. Neustále sa mi ospravedlňoval, lebo si myslel že ma ranil, že mi to mal povedať hneď na začiatku a že sa bojí že sa s ním prestanem baviť. Tak som mu dala ten obraz, aby vedel že ho prijímam takého, aký je a vysvetlila som mu, že je pekný ale záujem nemám. Odvtedy ma mal hrozne rád.

,,V klube si ma vôbec nepoznala. Musel som hrať, že ťa tiež nepoznám aby sme sa znovu zoznámili. Ako je to možné?" opýtal sa zarazene.
,,Oh, ja... Stratila som pamäť pri nehode ale teraz sa mi už vrátila. Nechápem prečo som si na teba vôbec nespomenula! Veď to je hanba!" vysvetľovala som rýchlo.

,,No to je hanba!" zasmial sa. Hmh, vôbec neriešil to, že som stratila pamäť. Lepšie pre mňa. Aspoň mám menej vysvetľovania.
,,Ty mi povedz, čo sa včera stalo!" povedala som. Začal vysvetľovať.

You can't avoid fate ||Daniel Ricciardo ||SK Where stories live. Discover now