Pocit
Dolinami
zdanlivý pokoj sa blíži
Vrchmi hmla leje
Suchá tráva, čierne kvety
kruto tá pieseň znie
Tam v diaľke, v temnote
nevinné svetlo bliká!
Nevolá ma
Varuje!
Ako oči ticha
Pod nohami praskliny
Pľúcami sa ženie ťažký vzduch
Pod ťažkými viečkami
Vnímam svet
Zdá sa
že len večer
ako každý iný
Keď sa topím v spomienkach
Pod zúfalým nebom
plačú krvavé paneláky
Nárek ich prázdnych dutín
rezonuje sídliskom
Možno je to časom
Čo stratili sme za tie roky
Možno smogom
čo páli na vyschnutých perách
možno len tieňmi
Čo plížia sa
ako temný hurikán...
Že túžim odísť
nemám kam...
utekám...
Hlavou
niekam ku hviezdam
Odovzdávam chladnej noci
Každú myšlienku
každý pocit
Možno len sen
nočná mora...
A možno to len
Bola hra
Skok sem
skok tam...
Dávam zbohom všetkým hrám
Zabúdam na chaos
len bdiem...
Alebo nie?
