Zabudnutí táborníci

Tri rebelky, slečna obyčajná, a ich divný plán

Quinn už otravovalo byť nekonečným šedým priemerom.

A tak bola zase raz na prechádzke popri lese, pokúšajúc sa zistiť, ako sa z nej znovu raz stala len ďalšia ovca v stáde. Chcela urobiť niečo akčné! Niečo, čo ju zapíše do dejín tábora! Niečo, o čom sa dozvie aj Darcy a príde ju aspoň pozrieť na návštevu! Problém bol v tom, že ju nič nenapadalo.

 Najprv doma, kým bola len ďalším divným deckom na škole, strednou dcérou jej rodičov žijúcich v najstereotypnejšej štvrti Ohia. Už len to, že vyrastala v Ohiu zhoršovalo všetko o minimále sto percent. Nebola tá chytrá, tá vtipná, tá športová. Ešte aj nálepka bifľošky či škaredej mrchy by bola lepšia, ako byť sivou masou v každom kolektíve. Prvých trinásť rokov jej života bolo úplne o ničom. Na pár týždňov všetko nabralo akčnosť, keďže v Tábore polokrvných sa vždy niečo dialo. Jej božský rodič si dal celkom dlho čakať na to, kým sa o ňu prehlási, čo jej predsa len dalo nádych výnimočnosti. No nakoniec skončila u Demeter, čo bola nielen nuda, ale aj trapas, keďže nedokázala vypestovať ani kaktus.

S trpkosťou sa otočila na päte, a vybrala sa smerom k poliam s jahodami. Dnes strávila takmer celý deň tým, že ich nútila dozrieť, takže nikomu určite nebude prekážať, keď ich zopár aj zje.

Posledné dva roky boli nuda a rutina.  No posledných pár týždňov sa jej k tomu občas podarilo prihodiť aj bozkávanie sa s Darcy, jej rovesníčkou z Afroditiného zrubu. Zamilovanosť do dievčaťa nemala v pôvodnom pláne, ale nijak jej to neprekážalo. Konečne mala niekoho, kto si ju všimol v nekonečnej normálnosti! A k tomu bola vždy milá a vtipná, a s ozajstným talentom v hre na gitaru. 

Utápanie sa v sebaľútosti jej prerušili kroky za chrbtom. Keď sa prudko obrátila s úmyslom poriadne zazrieť na toho, kto sa ju opovážil prerušiť, prekvapilo ju, čo videla. 

Tri dievčatá od Apolóna s kompletnou lukostreleckou výbavou aj oblečením na tri týždne nebolo vidno často, a Quinnino obočie vyletelo nahor. Najstaršie z dievčat, ktoré mierili jej smerom, si ju už určite všimlo.

,,Kam idete?" opýtala sa ich Quinn, keďže ju nenapadla žiadna coolovejšia hláška. 

Tri dievčatá si medzi sebou vymenili otázny pohľad, a mlčky akoby sa na niečom zhodli. Dievča s vlasmi vo vrkočoch a pehami po celej tvári vyhlásilo: ,,Rozhodli sme sa ujsť z tábora. Život tu je super, no ja chcem vedieť, čo je z mojou rodinou."

Následne kývla hlavou k zvyšným dvom; ,,A Emma chce skúsiť prežiť pol roka bez toho, že by na ňu nezaútočilo žiadne monštrum, kým bude u babičky. A Tamara chce vyvolať bohyňu Artemidu a pridať sa k jej lovkyniam."

,,Aha." To bolo všetko, čo Quinn napadlo. Zrazu jej v hlave skrsol nápad, na ktorý bola patrične hrdá, aj keď si ešte nebola istá, ako dopadne. Samú ju to zaskočilo. Zväčša nemávala náhle skvelé nápady. ,,A čo keby som sa k vám pridala?"

Najstaršie dievča, o ktorom Quinn predpokladala, ž je Tamara, rázne pokrútilo hlavou. ,,Prepáč, ale kým nemáš cieľ, nemôžeš ísť na našu spanilú jazdu."

Quinn si nebola istá, čo je definícia spanilej jazdy, no mala isté pochybnosti, že je to to, o čom hovoria tieto tu tri čudáčky. 

,,Ale ja mám cieľ!" vyhŕkla narýchlo, a prehrabávala sa v mysli, pokúšajúc sa nájsť nejaký zaujímavý dôvod, ,,Mojim cieľom je, ehm, získať naspäť, mhm... statočné srdce dievčaťa ktoré milujem, no opustilo ma v mene svojho rímskeho sna."

Nebola to úplne pravda, ale keď tak nad tým teraz rozmýšľala, bolo to perfektné. Bolo jedno čo Darcy tvrdí - vždy túžila ísť do Nového Ríma, a teraz tam už určite ostane. Quinn jej to videla v očiach po tom, čo Cheirón oznámil, že sa bude konať niečo na štýl výmenného pobytu u rímskych polobohov. No Quinn príde za ňou, a zase budú spolu. Už konečne budú môcť ísť na poriadne rande! 

Trojica si opäť vymenila pohľady, a Quinn premýšľala, či teraz vedú nejakú telepatickú hádku. Možno ju cestou naučia, ako sa dohovárať bez povedania jediného slova. V jednu chvíľu sa všetky tri blond hlavy otočili na Quinn, a vrkočatá oznámila: ,,Ideš s nami. Aspoň bude zábava."

Takže, som späť po dosť dlhom čase!

Viem, že táto časť bola zatiaľ asi najnudnejšia, a určite premýšľate nad tým, čo to má spoločné s celkovým príbehom, ktorý sa nám tu ešte ani nečrtá. A hádajte čo: nepoviem vám to! Ale teraz vážne: ako sa vám to zatiaľ pozdáva? Tešíte sa na budúcu kapitolu, kedy sa vrátime späť k Nicovi, Alex, Willovi a ich prekvapivému vyhláseniu?