Za starých čias sa vraj hovorievalo: nemôžem byť tým kým máš byť, pokiaľ nepochopíš, kým už si. Znie to dramaticky, takže by to mohol povedať nejaký významný filozof, na ktorého meno sa už zabudlo. No mne to vždy skôr znelo ako niečo, čo hovoria majstri kung fu žijúci nejakom bambusovom paláci v lacných filmoch s mizernými zvukovými efektami.
Aj sami si teda domyslíte, že som sa nevybrala na výpravu s práve najspoľahlivejšou filozofiou. Asi si pomyslíte, že na tom nezáleží: veď keď má človek plán, jedlo, vybavenie a mapu, filozofiu nepotrebuje.
Ľudia, ja nemám ani len batoh.
Toto je ten moment, kedy si láskavo uvedomte, že nie som žiaden skúsený típek čo bojuje s drakmi ešte pred raňajkami, ani typické decko ktoré zistilo, že má superschopnosti. Ja som tu len niekto, kto kráča po rýchlostnej ceste smerom k pochybnom mieste nazývanom Tábor polokrvných. Vraj je to miesto, kde sú polobohovia údajne v rámci možností v bezpečí.
Áno, som poloboh.
No a?
Na rozdiel od väčšiny polobohov sa na mňa neustále nevalí horda monštier z mytológie. Nie že by som nemala významného božského rodiča... len aj monštrá občas uznajú, že do niektorých ľudí sa neoplatí pustiť.
Nikto sa nikdy príliš neobťažoval dopriať mi príjemné detstvo v sladkej nevedomosti. Proste mi bolo povedané že môj oco bol boh z mytológie a že má viac než tritisíc rokov, a že ak ma nič nezožerie, tak pôjdem na miesto pre polobohov. Domov sa vraj vracať nemusím. Práve na tento jeden detail som sa pokúšala nemyslieť. Nechcela som myslieť na to, čo bolo aj tak zrejmé.
S mamou sme nikdy nemali dobrý vzťah. Akosi som vždy vedela, že ak by mohla, tak ma do Tábora polokrvných hodí už dávno. Pokiaľ si teraz pomyslíte aké som chúďatko, dostali ste sa na zoznam mojich nepriateľov.
Možno je to otrepané, no ja na to kašlem. Nenávidím, keď ma ľutujú. Ja nechcem všetok súcit sveta. Ja chcem aby videli kým som, nehľadiac na moju mizernú matku a ťažko komentovateľného otca.
Môj brat z otcovej strany mi raz povedal, že my s naším otcom Hádesom máme vždy ťažký život.
Nico mal asi pravdu.
YOU ARE READING
Zabudnutí táborníci
FanfictionAlex sa nedostala na výpravu, ani nie je súčasťou proroctva na záchrana ľudstva. Možno práve vďaka tomu si v Tábore polokrvných môže užiť normálne leto... Taký bol aspoň plán. No viete ako to je s plánmi - kazia sa. A Alex niečo pokazila priam fenom...
