You can't avoid fate ||Daniel Ricciardo ||SK

1

Tak Perth, tu som. Ukáž mi všetko čo sa v tebe skrýva. Práve som vyšla zo sedem hodinového letu. Zapla som si navigáciu v mobile aby som sa nestratila a hlavne došla do ubytovne. Mesto si môžem pozrieť cestou a tak či tak pôjdem ešte dnes večer von. Mohla som si chytiť taxík ale prečo si neurobiť 15-minútovú prechádzku po meste s kuframi? Chytila som kufor a vykročila z letiska.

Vyšla som von a do tváre ma udrel ako facka horúci vzduch. To som odignorovala, poriadne sa nadýchla a poobzerala sa. Bolo to tu nádherné. Bolo to presne také isté mesto, aké som si predstavovala. Veľa zelene, čerstvý (aj keď horúci) vzduch, nie príli veľa bilboardov a takých mestských vecí. Síce áut tu bolo stále toľko ako všade ale to už je proste súčasť života. Pozrela som sa do navigácie a vydala sa do mesta. Netrvalo dlho a bola som spotená ako pes.

Nakoniec som sa predsa len dostala do bytovky. Ukázala som im faktúru a išla som sa vybaliť hore do izby. V izbe bolo veľmi príjemne. Klimatizácia bola zapnutá síce na minimum ale aspoň tu nebolo tak horúco ako vonku. Poobzerala som sa. Veľmi útulné. Nie veľké, ani veľmi stiesnené. Pre mňa akurát. Rovno som si išla dať studenú sprchu. Dala som si druhé oblečenie a išla niečo zobnúť.

Kým som si vybavovala ešte niektoré veci, prešli dve hodiny. Keď som skončila, rýchlo som zavrela počítač a vyšla do mesta. Jedným očkom som sledovala mobil aby som sa nestratila, a druhým okolie. Po dnešnom dni ma tak budú bolieť nohy ako nikdy. Po dvoch hodinách prechádzania sa som išla do malej reštaurácie najesť sa. Našťastie som tam prišla v pravý čas keďže sa začala veľmi rýchlo zaplňovať.

Kým som čakala na jedlo, vošla jedna žena. Poobzerala sa a pohľad jej pristál na mne. Podišla ku mne a opýtala sa s veľmi silným austrálskym prízvukom: ,,Môžem si prisadnúť?" Ledva som jej rozumela. Ale bola mi veľmi sympatická. ,,Jasné, sadaj." Úprimne sa potešila a sadla si.

,,Som Michelle." povedala žena. ,,Luisha, teší ma." odpovedala som. Prišiel čašník a Michelle si objednala. Potom sa ku mne otočila, obzrela si ma a opýtala sa: ,,Ty nebude odtiaľ, že?" ,,Nie, nie som." ,,Čo ťa tu privádza?" ,,Ááále, pracujem ako delegátka a poslali ma sem..." Už by som jej to vytárala celé ale prečo? Musím sa trochu kontrolovať. Vyzerala, že ju to úprimne zaujíma, pretože sa pýtala ďalej: ,,Woow to je úžasné! Vieš... máme tu veľa zvierat. A hlavne pavúkov! Nebojíš sa ich?"

Zasmiala som sa. ,,Tých malých milých stvorení? Samozrejme že nie. A ty čo? Bojíš sa ich?" Až ju striaslo keď mi odpovedala: ,,Fuj! Neznášam ich! Nechápem ako ich môžeš nazvať malými milými stvoreniami?!" ,,No dobre, veľké nemám rada ale tie malé... No nie sú zlaté?" opýtala som sa a naklonila hlavu nabok. ,,No nie nie sú! A dosť, nemienim sa pri jedle baviť o pavúkoch." ,,Ty si začala" podpichla som ju. Len prevrátila očami.

Ochvíľu nám doniesli jedlo. Jedli sme asi hodinu. Vážne. Neustále sme sa rozprávali. O všetkom a o ničom. Veľmi sme si rozumeli. ,,Božinku, tebe sa tak zlepšila angličtina." z ničoho nič poznamenala Michelle. Ostala som zarazená. ,,Umm, nechápem? Ako zlepšila?" opýtala som sa. ,,Och... Ja, uhm... Len že začínaš mať náš prízvuk." povedala rýchlo Michelle a usmiala sa. Niečo mi tu nesedí, bolo to také falošné a divné... No nič, nechám to tak.

Išli sme zaplatiť a vyšli sme von. Práve som ju chcela popýtať telefónne číslo ale ona prehovorila skôr: ,,Keď chceš môžem ti poukazovať mesto... kde sa dobre naješ, kde dobre nakúpiš atď. Čo ty na to?" ,,Ani nevieš ako si ma teraz potešila! Budem veľmi rada!" nadšene som odpovedala. ,,Tak poď! Nemôžeme stratiť ani sekundu!" povedala Michelle a už bola v pohybe.

Michelle mi ukázala veľa dobrých miest. Večer mesto vyzeralo ešte kúzelnejšie. Práve sme sedeli na lavičke pri jazierku (pretože som už nevládala kráčať), keď som si na niečo spomenula. Rýchlo som vytiahla mobil a zapla aplikáciu F1. ,,Čo také súrne?" opýtala sa ma. ,,Nič súrne. Len som si spomenula že dnes je piatok a v F1 majú voľný tréning, tak si chcem pozrieť výsledky."