Ľadové Srdce

65.kapitola/Pláž a bolesť

Ráno som sa zobudila,na hlasy z chodby.
Najskôr už budú raňajky a ja som len zaspala.
Rýchlo som otvorila oči a vyskočila z postele,pretože raňajky si ujsť nenechám.

Rýchlo som si spravila normálny účes a hneď ako som sa pozrela do zrkadla na seba,tak ma skoro trafil infarkt.
Veď vyzerám ako keby bezdomov.
No nič,to nevadí,ale raňajky si naozaj nenechám ujsť.

Zrazu som si aj všimla,že Lucy na izbe už nieje.
Bože, nemohla ma naozaj zobudiť?
To až sa tak veľmi na mňa hnevá,keď ani sama neviem za čo?
Rýchlo som vyšla v pyžame z izby a z kartičkou som tu izbu zamkla a hneď sa ponáhľala do jedálne,kde nás už viedla učiteľka.

Môžeš mi povedať, prečo si ma nezobudila?obrátila som sa na Lucy,ktorá stála blízko učiteľky.
Lucy,tak vysvetliš mi to?zopakovala som otázku,no ona nereagovala.
Nechápem jak sa môžeš takto správať,teraz sa správaš ako sviňa,povedala som a pohla sa vpred,pretože už som naozaj mala toho dosť ako má Lucy neustále ignoruje.

Len čo sme prišli do jedálne,každý si našiel svoje miesto,čakala som,že Lucy príde ku mne,ale zjavne som sa mýlila.
Takže keď som mala raňajkovať sama,tak som si sadla do kúta a čakala kým nám donesú raňajky.

Len čo priniesli raňajky,tak som sa oblízla,pretože to boli wafle z jahodovým lekvárom.
Mňam tak tieto wafle zbožňujem.

Len čo to priniesli,hneď som sa aj pustila do raňajok,pretože tomuto som naozaj nemohla odolať.
Raňajky som do seba tak tlačila,že som zjedla raňajky ako prvá.
Pani,to bola rýchlosť,povedalo zrazu jedno dievča,ktoré sa zastavilo pri mojom stole.
Vôbec som ju nepoznala,ale vyzerala dosť sympatický.

Ja som sa len pousmiala a všimla som si,že hľadá miesto a tak som len ukázala na voľnú stoličku pri mojom stole.
Kľudne si tu môžeš sadnúť ak si chceš nájsť miesto,prehovorila som a ona sa len milo usmiala.
Ježiš ďakujem,si zlatá,povedala a prisadla si za stôl.

Naozaj som ti vďačná,že som si sem mohla prisadnúť,pretože hľadala som dosť dlho voľné miesto,lenže všade je obsadené,povedala a ja som len prikývla.
Samozrejme,aj nabudúce povedalá som z úsmevom a všimla som si ako nás z diaľky pozoruje Lucy.

Ako sa voláš?obrátila som sa na to milé dievča.
Volám sa Tara,predstavila sa a podala mi ruku.
Ja som Freya,predstavila som sa tiež a tiež jej podala ruku.

A ty si tu tiež na dovolenke,alebo ako?spýtala som sa zrazu a Tara sa na mňa len pozrela.
No vlastne hej,som tu na dovolenke a rodičmi,ale práve oni teraz tu nesú,takže tak,a ty si tu s kým na dovolenke?spýtala sa.

No vlastne,ja som tu z triedou na dovolenke,pretože vraj každý rok chodia prváci na dovolenku na jeden týždeň,takže takto to mám,odvetila som a Tara len prikývla.
Rozumiem počuj,nešla by si dnes somnou na pláž?spýtala sa zrazu Tara a ja som len prikývla.

Samozrejme,veď je to dovolenka,takže určite musím ísť na pláž,povedala som z úsmevom a Tara s na mňa nadšene usmiala.
Dobré tak sa za hodinu stretneme pred hotelom,zober si všetky veci,ktoré potrebuješ na pláž,budem ťa čakať,povedala Tara.
Dobré,mohla by si mi nadiktovať tvoje telefónné číslo,pretože ja aj zabudnem,alebo kľudne aj tvoj msg,spýtala som sa.

Tara len prikývla,nadiktovala mi jej číslo a msg a potom sme sa rozlúčili,pretože každá z nás šla na izbu.
Len čo som prišla do izby,hneď som si šla pripraviť veci na pláž a vybrať si na seba nejaké plavky.
Len čo som si pripravovala veci,do izby vstúpila Lucy a postavila sa oproti mne.
Čo?teraz zrazu sa somnou chceš baviť?spýtala som sa podraždene.

Tak sorry,že som ťa ignorovala,ale len som chcela vedieť,že kto je to dievča,ktoré sa s tebou na raňajkách bavilo,prehovorila a ja som naňu len nechápavo pozerala.
To nieje tvoja vec,odvrkla som tak rázne a ďalej sa venovala prípravám.