42.kapitola-Prepáč mi

26 1 0
                                    

Len čo sme zastavili pred veľkou budovou,tak mi hneď doplo,že už sme tu.Zadne dvere sa otvorili a záchranári už vyniesli lehátko, na ktorom ležal Harry von .

Prosím,nech je v poriadku!zvolala som a nemohla som sa ani poriadne nadýchnuť,pretože slzy mi tiekli po tvári   a srdce mi pukalo,keď som ho takto videla.
Nebojte sa slečna,budeme  všetko robiť čo sa dá,odvrkol jeden záchranár,ktorý ho už odniesol do nemocnice.

Len čo som aj ja vstúpila do nemocnice,hneď som šla za recepčnou a povedala jej,že musím ísť za Harrym,pretože som momentálne nevedela kde ho viezli.
Slečna ukľudnite sa,pán Collinsky mal  krvácanie z hlavy,pretože sa tak strašne udrel až spadol do bezvedomia,nič vážne sa mu nestane,bude v poriadku odvrkla a mne sa len uľavilo,že to hovorila.

Snáď to tak je,pretože keby to bolo až príliš vážne a bol by v ohrození života,tak by som si ani nevedela predstaviť aké to bude.
Je mi už jedno čo hovorím o Harrym,ale proste mám ho rada,beriem ako kamaráta,teda aspoň dúfam,takže ho nechcem stratiť.

Odkiaľ viete jeho priezvisko?spýtala som sa zvedavo.
To ja som bol všetko dopredu oznámiť,odvrkol  zrazu niekoho hlas,a ja som sa len za seba otočila.
Stál tam Thomas.

Thomas,to ty si všetko povedal dopredu?spýtala som sa ho prekvapene,pretože som vážne nečakala,že urobí takýto dobrý skutok.
No veď rád pomôžem,čo si si myslela o mne,že som nejaký debil ako Harry?tak to nie,odvrkol a mne sa na tvári objavíl čudný výraz,pretože spomenul mení Harryho a hlavne tu nadávku zvýraznil.

Tak ho neprezyvaj,upozornila som ho.
Dobré,tak fajn,prepáč mi,odvrkol a ja som len prikývla a šla čakať do čakárne,pretože ma recepčná pustila.
Dnes bol fakt dosť namáhavý deň,strašne mi bolo ľúto,že môj spoluhráč upadol na zem,ale očividne nedával pozor,odvrkol a ja som naňho len nechápavo pozrela.

Možno hej,ale odkiaľ toto všetko vieš ty?spýtala som sa,a on len iba kývol hlavou.
Šak som ten zápas hral aj ja,tréner povedal,že aj keď som nový,tak by som v podstate mohol hrať ten zápas,vraj som dobrý v hokeji,odvrkol Thomas a ja som len prikývla.

Dobre,takže keď bude po operácii,pôjdeme niekam?spýtal sa zrazu Thomas.
Prestaň,ja pôjdem pozrieť Harryho,neopustila by som ho,a okrem toho na žiadne rande by som s tebou nikam nešla,odvrkla som tak rázne,že sa zatváril urazene.

Dobré,ale aspoň mi nepopieraj,že si doňho zamilovaná,odvrkol a vyrazil preč.
Len čo odchádzal preč,neustále som naňho vrhala nechápavé pohľady,pretože neviem jak ho znova mohlo napadnúť,že by som bola doňho zamilovaná,ale nieje jediný ktorý si to myslí.
Tak dosť!posledné čo by som chcela sa zamilovať do Harryho.
Harryho beriem ako dobrého kamaráta,okrem toho už viac zlomené srdce mať nepotrebujem,takže ak si niekto myslí,že som zamilovaná tak sa šialene mýli.

Po 3 hodinách neskôr.

Zrazu z operačnéj šály vyšli doktory,ktorí už ku mne a Harryho rodičom prikráčali najskôr už z výsledkami.
Tak čo bude náš syn v poriadku?spýtala sa starostlivo jeho mama.
Harryho rodičov už veľmi dobre poznám,však som celé detstvo strávila u nich,takže čo mám na to povedať.

Mladá pani,váš syn mal poriadny otrask mozgu a práve sme zistili,že niekoľko dní bude v kome,takže kým sa prebudí budete musieť počkať,odrvkol doktor.
Zrazu sa mi ako keby zrútil celý svet.
Počkať,a nieje to náhodou omyl?obrátila som sa teraz na doktora ja.
Nie bohužiaľ nie,ale môžeme vám povedať,že nieje v ohrození života,no nevieme kedy sa prebudí,povedal doktor a mňa to len skľúčilo ešte viac.

Strašne mi je ľúto čo sa stalo Harrymu,ale viem,že príčinou nebolo to,že nedával pozor,ale  na 100% viem,že ho niekto potkol a ja zistím kto.

Ale počkať,prečo by to niekto robil Harrymu?chce mu niekto uškodiť?alebo o čo sa ten človek,ktorý to spôsobil snaží?
Ja to každopádne zistím,a keď nájdem vyniká tak ho pôjdem udať.

Slečna,nechcete ísť za Harrym?spýtal sa ma zrazu doktor,a ja som sa naňho len zamyslene pozrela.
Áno,bola by som rada,odvrkla som milo a on sa len pousmial a zaviedol má na jeho izbu,kde bol práve privezený.

Len čo som vošla do jeho izby,už som videla ako mal hlavu obmotanu obäzmi a bol na infúziách.
Oči mal zavreté,a vyzeral ako keby spal 100 rokov.

Opatrne som k nemu podišla a chytila jeho nehybnu hladkú ruku.
Prepáč mi,že som si celé týždne od teba držala odstup,viem,že som to nemala,ale myslela som,že keď budem si od teba držať odstup tak prestanem na teba myslieť,ale teraz viem,že je to ešte horšie,povedala som pokojne,ako keby ma počúval a po tvári sa mi roztiekli slzy.

Vedela som,že za tie celé dva mesiace som ho nejak začala mať rada,no až takto som vôbec nečakala.
Zo začiatku,keď som ho spoznala,teda skôr keď som ešte nevedela,že je to ten chalan,ktorý bol môj naj kamoš v škôlke,tak som ho fakt neznášala,ale postupom času sa to fakt veľmi zmenilo.
Zmenil mi život,už vtedy keď doňho vstúpil znova,a začala som ho vážne znova mať rada,ale tentokrát si myslím,že je to úplne inak,ako by som chcela.

Zrazu niekto zaklopal, až som sa prudko strhla, a šla sa pozrieť kto klope.
Za dverami stala Lucy.
Tak jak je mu?spýtala sa a vrhla pohľad do izby.

Tak sa poď sama pozrieť,ale je v kome a  doktory nevedia,kedy sa prebudí,povedala som tak sklamane, pretože ma bolelo ho takto vidieť.

Vidím,že ti z toho nieje dobre,ale ver mi,on sa prebudí a všetko bude dobré,nemusíš sa toho obávať,odvrkla Lucy a ja som len dúfala,že je to pravda.
Dúfam,že je to tak,lebo keď sa neorebudí tak neviem či ešte z môjho života niečo bude,odvrkla som a sklamane sa pozrela na zem.

"Freya?,,začala Lucy a ja som sa naňu len obrátila.
,,Áno?čo sa deje?"spýtala som sa vystresovane,pretože Lucy sa tvárila tak vážne,že som nevedela čo mi chce povedať.

Ty ho vážne ľúbiš,povedala a ja som naňu len nechápavo zazeralá.
Lucy,už zase s tým začínaš?spýtala som sa a prudko sa jej zahľadela do očí.
Ale no tak Freya,už si to priznaj,nieje dobre,keď utekaš pred tým čo skutočne cítiš viem,že ty sa bojíš toho,pretože ti ublížil,ale nemôžeš poprieť to,že k nemu niečo cítiš,povedala chytro Lucy,a ja som  už mala toho pokrk čo hovorila.

Prečo mi to hovoríš?šak sama dobre vieš,že mi naňom nezáleží,odvrkla som tak skľúčene.
Ale no tak,keby ti naňom nezáležalo, netiekli by to slzy po tvári,dnes by si neutekala za ním na plochu a tak isto by si s ním nešla až sem,takže mi neklam do očí,pretože vieme aká je realita a už  mi neklam,hlavne prestaň klamať samej sebe,odvrkla Lucy.

Dobré,radšej poďme domov,pretože som neskutočne unavená,ale hneď zajtra sa sem vrátim,odvrkla som a Lucy len prikývla a na rozlúčku som pohladila Harryho po ruke a odišla.

Ďalšia časť.
Čo myslíte,že konečne Freya si prizná svoje city k Harrymu?
A čo cíti to Harry rovnako?
Myslíte si,že k sebe obaja niečo cítia?

Ľadové SrdceWhere stories live. Discover now