Ľadové Srdce

40.kapitola/Rande

  Len čo som Thomasovi ukázala školu,on sa na mňa obrátil a usmial sa na mňa.
Nechcela by si zájsť somnou niekde napríklad do reštaurácie?spýtal sa zvedavo.
Ty ma pozývaš na rande?spýtala som sa prekvapene.
No dá sa to aj tak nazvať,povedal milo a ja som nevedela čo na to povedať.

Prepáč,ale ja proste nemôžem,pred mesiacom som stratila človeka,ktorého som už od škôlky milovala,takže neviem či teraz mám chuť randiť,a keby už som šla s tebou na to stretnutie,tak by to rande nebolo ale kamarátske stretnutie,odvrkla som a zahľadela sa po okolí,pretože som nemala ani najmenšiu chuť hľadieť na Thomasa.
Aj keď mi nič neurobil,nemám chuť s ním niekam zajsť,a snáď nebude dotieravý.

Ale spýtam sa ťa znova.,"Miluješ Harryho?,,
Len čo vyslovil tu otázku,hneď má myklo,pretože som bola vážne prekvapená,že sa to pýta.
Prečo sa to znova pýtaš?obrátila som sa naňho.

Pretože si nechcem robiť falošné nádeje,keď sa mi strašne páčiš,už hneď ako som ťa dnes stretol začala si sa mi strašne páčiť,povedal a ja som sa len pousmiala.
Tak ďakujem no,ale nie Harryho som začala len pred malou chvíľkou brať ako kamaráta,nič viac nič menej,odvrkla som no stále som rozmýšľala nad jeho otázkou.

Neviem čo to doňho vošlo,vôbec nechápem prečo sa to pýtal,ale vôbec sa mi nepáči,že takto premýšľa.

Dobré,tak ďakujem,že si mi ukázala tento štadión,tak sa budeme na tréningoch viac stretávať,povedal milo a pozrel mi do očí.
V jeho očiach som proste nevidela nič.
Proste nebolo to také,keď som sa pozerala do očí Harrymu.

Bože už stačí,nemôžem naňho neustále premýšľať.Prečo sa to deje?
Momentálne ani sama neviem,ale možno na to je nejaký dôvod,ale nedozviem sa to asi tak skoro, keďže som poriadne zmätená.

Prepáč,ale už musím ísť,a nieje vôbec zač,odvetila som a hneď sa pohla na odchod.
Vôbec som nemala náladu sa s týmto chalanom poflakovať,aj keď vlastne je sympatický,tak som sa chcela baviť iba s jedným chalanom,ktorého meno tu ani spomínať nebudem.

Len čo som si to nasmerovala domov,znova som stretla Harryho,ktorý vyzeral úplne zničene.
Mal monokeľ pod okom,takže mi to pripadalo,ako keby fakt ho niekto zbil.
Preboha,čo sa stalo?obrátila som sa naňho šokovane,keď som k nemu podišla bližšie.

Och,nerieš to, nič sa nestalo,len chlapská vec,odvrkol a len tak mávol rukou.
Jak to môžeš povedať?veď máš celé opuchnuté oko,povedala som zúfalo,pretože to nevyzeralo len na nejakú chlapečensku vec.

No tak povieš mi čo sa stalo?znova som sa spýtala,lenže tentokrát sa odomňa obrátil.
Nič sa nestalo,tak to nerieš odrvkol prudko,a ja som len nechápavo naňho hľadela.
Vieš čo dobre,nebudem sa o to starať,len mám o teba starosti,odvrkla som.

Zrazu sa znova na mňa otočil,a zahľadel sa mi do očí.
Prečo máš o mňa starosti?položil mi otázku a ja som,len nevedela čo povedať.
Neviem,tebe to môže fuk,keď mne mať byť jedno to čo sa ti stalo,tak tebe má byť jedno prečo si o teba robím starosti,odvrkla som tak rázne,že mi naskočila v hrdle hrča.

Už som viac strácať čas nechcela,pretože očividne tento idiot nemá rád,keď ma niekto oňho starosti,ale už môže byť rád,pretože ja oňho starosti už mať nebudem.
Aj keď mi z nejakého dôvodu naňom záleží,tak už si ho všímať nebudem.

Hneď ako som to dopovedalá,odvrátila som sa a odišla.
Čakala som,že má zastaví,ale len ma tak nechal ísť.
Dobré,šak aj mne je už ukradnutý.
Dopekla čo sa somnou deje a prečo má vôbec trápi to,ako sa správa?
Toto je celé divne,no nerozumiem tomu, prečo sa to deje.

Cesta domov mi trvala len pár minút,takže som sa nikde nezdržiavala,pretože som nikde inde nechcela teraz byť,než len doma.

"Ako bolo v škole?,,spýtala sa mám mama,hneď keď má zbadala vo dverách.
Celkom sa dalo,odvrkla som  tak rázne,že sa až na mňa mama musela nepatrne pozrieť,pretože vôbec nechápala prečo mám tak zlú náladu.

Čo budeš večerať?položila mi otázku,keď som vstúpila dnu,no ja som iba kývla plecami.
Najskôr nič,pretože nemám hlad,odrvkla som a hneď sa šla zatvoriť do izby.
Tak momen mladá dáma,okamžite poď dole a povedz mi čo sa deje,zvrieskla na mňa mama,keď som už zabuchla za sebou dvere.

Len čo som si myslela,že mi už dá pokoj,tak zjavne som sa mýlila,pretože moja matka je taká,že keď nemám náladu,tak ma bude donekonečna nútiť, sa jej vyspovedať,pretože inak mi pokoj nedá,ale tentokrát už niesom male dieťa,takže ma nedonúti.

Čo je?vyprskla som,keď som otvorila dvere a nazrela spoza schodiská dole.
Už mám toho dosť toho tvojho správania,sľúbila si nám,že sa takto správať nebudeš,ale očividne tebou treska puberta,ale k  nám sa začneš správať normálne inak...vyhrkla.

Inak čo?budeš ma musieť odhlásiť z tréningu a zakážeš mi ísť za svojím snom?tak to si poriadne mimo,pretože nikto mi do svojho sna nebude  zasahovať,dokonca ani ty a otec,odvrkla som tak odhodlane.

Nie,inak sa budeme sťahovať,pretože s otcom sme dostali ponuku,že by sme sa mohli do Európy nasťahovať,už navždy,odvrkla mama a ja som naňu nechápavo hľadela.

To mi nemôžete urobiť,ja nemôžem odtiaľ odísť,odvrkla som tak rázne,že mama na mňa vrhla chladný pohľad.
Tak sa podľa toho správaj,odvrkla a odišla.
Konečne ma nechala na pokoji,čo sa mi konečne uľavilo a radšej som sa zavrela do izby a ľahla si na posteľ.
Mala som už toho fakt dosť.

Dnes sa Harry správal ako idiot,takže neviem čo je s ním,ale prečo má to vôbec trápi?Harry Collinsky sa nikdy nezmení,a to je všetkým jasné.
Vždy bude ten kreten,ktorého som spoznala pri ľadovej ploche,vždy to bude ten chladný, arogantný a bezcitný debil,takže bola chýba,že mi naňom začalo záležať a ešte väčšia chýba,že som mu začala skoro dôverovať.

Už to nespravím,pretože už mu veriť nechcem,keďže dnes mi dokázal,že nemá ani najmenší kúsok záujmu,aby sa oňho niekto bal.
Tak ja mu splnim to čo chce,a dám mu pokoj.