38.kapitola/Si Freya?

33 1 0
                                    

Na druhý deň neskôr.

Včerajší deň sa to nejak proste vyriešilo,takže som bola vlastne rada,že mi rodičia nič nezakázali,a ja som im musela zaklamať,pretože som nemohla dopustiť to,aby sa dozvedeli,že som bola v clube,kde som sa až dva krát opila.

Horšie je,že keď zistia,že už niesom panna tak ma zabiju,ale čo vlastne je ich do môjho súkromného života?
Veď už mám 16,tak snaď sa už viem o seba postarať.

Freya,vstávaj lebo zmeškáš školu!zvolala na mňa z dola mama,a ja som si stále nedokázala zvyknúť,že už Abby tu pracovať nebude,pretože som si celkom naňu zvykla.
Oči som opatrne otvorila,pretože som si ich mala ešte stále zalepené a tak som sa rozhodla,že ich rozleptám čistou vodou.

No opatrne som sa vyštverala z postele,a hneď som si to nasmerovala do kúpeľne,kde som si umyla celú tvár,takže som sa už úplne prebudila.
Rýchlo si urobila rannú hygienu,a potom som sa šla hneď prezliecť do normálneho oblečenia.
Dnes som si vyberať oblečenie nemohla,a tak som len schmatla to, čo mi prišlo pod ruku.

No obliekla som si čierne legíny a dlhé tričko.
Na vrch som si ešte na seba obliekla štvorčekovanú košeľu,a ako vždy som si urobila aj makeup a čierne linky na oči.
Vlasy som si nechala rozpustené,pretože som nemala čas na robenie nejakého účesu.
Rýchlo som z nabíjačky vytiahla mobil,ktorý som si hneď vložila do svojej školskej tašky a hneď som vyrazila do kuchyne na raňajky.

Dobré ráno,prehovorila som,keď som do kuchyne vstúpila a rodičia sa na mňa len jemne usmiali.
Dobré ráno Freya,tak sme si s mamkou hovorili,že sme to včera prehnali,najmä ja,povedál a ja som sa naňho len pozrela.
Áno prehnal si to,ale čo už bolo,tak bolo,nemôžem sa na teba hnevať,odvrkla som a venovala mu úsmev.

Tak to som rád,ale chceme s tvojou mamkou vedieť,kde si bola tie dve noci?prečo si sa nevrátila domov?veď Abby mala o teba strach,povedala otec.
Ja viem,ale proste som zaspala u kamarátky,takže je mi to ľúto,zaklamala som a sadla si za stôl.
Do raňajok sa pustila hneď,pretože tento rozhovor som chcela mať rýchlejšie za sebou.

Tak dobre,nebudeme sa na teba hnevať,ale už to nerob bez toho,aby si nám to povedala,odvrkla mama a ja som iba prikývla a rýchlo do seba natlačila raňajky,a hneď som sa aj pobrala preč od stola.

Pred tým než som sa pobrala do školy,som rodičom ešte zamávala a hneď som aj vyrazila.

Cesta do školy mi trvala pár minút,a len čo som tam vstúpila,hneď som narazila na Harryho,ktorý sa na mňa len usmieval.
Ja som sa rozhodla,že ten úsmev mu oplatim a taktiež som sa naňho usmiala.
Bože, prečo sa začínam cítiť pri jeho prítomnosti tak živo?
Pri Jackovi to bolo ako z rozprávky,ale pri Harrymu sa cítim,tak živo,že to nieje falošné.
Ale bože,čo to tu trepem?
Už ako vážne som mimo..

Ahoj Freya,pozdravil ma,keď som k nemu napochodovala.
Ahoj Harry,odzdravila som ho a pozrela mu do očí.
Len čo som sa mu pozrela do očí,asi som mala pocit,že to začne iskriť,ale bože vážne na čo to myslím sakra?

Nechcela by si vážne niekam zajsť?spýtal sa a ja som iba zneistela.
Naposledy čo sa má to včera spýtal,tak som utiekla,ale tentokrát nemôžem utiecť od toho,čo chcem mu odvetiť.

No jasné,môžeme niekam zajsť,ja pôjdem len veľmi rada,povedala som a stále som mu hľadela do očí.
Aj on mi hľadel do očí,pretože sa medzi nami znova vytvorilo nejaké puto,nieže puto, ale nejaký očný kontakt.

Freya,mohli by sme sa porozprávať,zvolala Lucy,ktorá sa zrazu objavila vedľa nás.
Nie, stebou nechcem hovoriť,odvrkla som urazene a odišla smerom k mojej skrinke.
Lucy som jasne naznačila,že s ňou nechcem vôbec rozprávať,pretože nemám naňu náladu,hlavne nie po tom čo mi včera povedala.

Ľadové SrdceWhere stories live. Discover now