64.kapitola/Ja milujem teba

20 1 0
                                    

Dobré,ale on miluje teba a čo keď si uvedomiš,že ešte stále ho miluješ?povedal Harry cez hovor.
Kľud Harry,ja milujem teba,teba a nikoho iného,povedala som rozhodne no necítila som to tak,že by bol Harry naozaj presvedčený.
Skús mi veriť,predsa nechceš ako nás naposledy rozdelila dôvera,takže prosím ťa ver mi,povedala som jemne a on si len cez hovor vzdychol.

Ach Freya vieš,že nemôžem sa na teba hnevať?povedal a ja som sa len pousmiala.
Ja to isté,tiež sa na teba nemôžem hnevať,pretože ťa až veľmi milujem,povedala som takým jemným hlasom až ma  striaslo.
Ooo,to ma zahrialo pri srdci,povedal a ja som sa len zasmiala.

Vážne?mňa hreje srdce každý deň,keď počujem tvoj hlas,odvetila som.
Freya,milujem ťa a nikdy neprestanem,to si pamätaj,povedal a mne sa srdce zachvelo.
Harry,a ty si pamätáj,že ty si jediný koho milujem,ty si jediný,kto sa ku mne dostal tak blízko,a ani neviem prečo to hovorím,ale som rada,že aj keď si mi robil zle,tak som rada,že sme sa mohli stretnúť znova po toľkých rokoch,odrvkla som a počula som ako sa Harry jemne cez hovor smeje.

Bože Freya,ani nevieš ako veľmi mi chýbaš a to ešte len dnes ste tam prišli,povedal a ja som si práve uvedomila,že ešte 6 dní.
No hej,ešte 6 dní,ale nejak to prežijeme,šak si budeme volať,upokojila som ho.

Ja viem,ale aj tak, bol by som radšej keby si bola pri mne,alebo ja pri tebe odvrkol a mne sa tvár sfarbila do červená.
Ani nevieš ako tvoje slová hrejú pri srdci,povedala som pokojne a cítila som jeho jemný dych do telefónu.

Tak to som rád,ale až prídeš budem ti musieť niečo povedať,prehovoril zrazu a mňa to doviedlo k rozpakom.
Čože?čo mi budeš musieť povedať?spýtala som sa ho zvedavo,pretože som sa vážne začala zaujímať čo mi chce povedať.
To ti poviem až keď prídeš,teraz to riešiť nebudeme dobre?povedal.
Tak fajn,ale sľub mi,že keď prídem naozaj mi to povieš,povedala som.

On sa len chvíľku zasmial a potom sa nadýchol.
Samozrejme,že ti to poviem,nemusíš sa báť,povedal.
Počuj,už je veľa hodín,takže pôjdem asi už spať,pretože z lietadla sme sem prišli o 15:00 a už je 21:00 takže asi už pôjdem naozaj spať,povedala som.

Dobre,tak sa láska pekné vyspí,zajtra ti zavolám,povedal a ja som sa len pousmiala.
Dobré zlatko moje,volaj mi vždy keď môžeš,povedal a zrušil hovor.

Bolo mi fakt divne,keď mi povedal,že mi musí niečo povedať,ale najskôr si budem asi musieť týždeň počkať.
Lenže keď mi to povedal,tak nemôžem prestať na to myslieť.
Bojím sa,že je to niečo vážne,ale tak musím myslieť pozitívne.

Len čo som položila mobil,dvere do izby sa otvorili a dnu vstúpila Lucy.
Výraz tváre mala nahnevaný,takže asi sa na mňa hnevá.
Ale jej vôbec nieje nič do toho čo som riešila s jej bratom,ale keď je nahnevaná za to,že som jej bratovi zlomila srdce,tak za to nemôžem.

Opatrne som vstala z postele a pozrela sa naňu,lenže ona sa ani na mňa nepozrela a hneď zobrala do rúk svoj mobil a šla scrolovať sociálne siete.

Ehm....ahoj?pozdravila som ju,no ona sa ani na mňa nepozrela.
Lucy,spravila som niečo?spýtala som sa,pretože som to naozaj chcela zistiť.
No len čo som sa to spýtala,tak sa vôbec ani nepozrela,ani neurobila žiadny znak toho,že by ju to zaujímalo,takže asi som jej musela niečo urobiť.

Bože,tak ma mrzí,že som tvojmu bratovi zlomila srdce,prehovorila som nahlas no ona nereagovala nijako.
Vieš čo?keď sa ani neozývaš ani nič,tak ja idem radšej do sprchy,a keď už budeš kľudná a nebudeš urazená tak mi daj vedieť,odvrkla som tak nahlas,že by to kľudne mohli počuť aj spolužiaci,ktorí majú izbu vedľa nás.

Zo skrine som si vytiahla svoje obľúbené pyžamo a hneď si to nasmerovala do kúpeľne.
Dvere do kúpeľne som zamkla a vyzliekla sa.
Zapla som sprchu,pretože tu ani vaňa nebola,takže som ani relaxovať nemohla.

O pol hodinu neskôr.

V sprche som strávila asi polhodinu,takže už muselo byť najskôr 21:30 keď nie viac.
Keď som bola oblečená v pyžame,tak som si hneď šla umyť zuby a potom som si šla ľahnúť na posteľ.

Do rúk som zobrala mobil a šla počúvať pesničky.
Rodičia mi našťastie ešte nevolali,takže je to celkom v pohode.
Lucy stále ležala na posteli a hľadela do mobilu, takže som sa rozhodla,že ani ja jej sa nebudem ozývať,keď ona mne nie.

Zrazu mi zazvonil mobil a ja som sa pozrela na displej kto volá.
Bol to Timothy.
Zase on.

Počkať!vlastne aj on šiel na náš výlet.
Vlastne nie,ja som zabudla,on z našej školy odišiel.
Neviem prečo sem aj nastúpil,keď tak skoro aj odišiel.

Hovor som nezdvíhala,pretože momentálne nemám náladu sa a
s ním rozprávať.
Celý mobil som vypla a rozhodla sa,že pôjdem spať,no predtým som zbadala ako Lucy plače.
Lucy čo sa stalo?spýtala som sa jej,no ona nereagovala.

Tak som sa len z postele postavila a podišla k nej,pretože som chcela zistiť čo sa stalo.
No tak,čo sa deje?spýtala som sa znova a ona na mňa len letmo pozrela.
Freya daj mi pokoj,choď radšej preč,odvrkla a otočila sa na druhú stranu.

Ja som len nechápavo naňu hľadela či je v poriadku,ale určite sa muselo stať,keďže vôbec nevyzerá tak,že by bola v poriadku.
Chcem ti len pomôcť,tak mi povedz čo sa deje,vyhrkla som a chytila ju za rameno,lenže ona mi ruku chladne odstrčila.
Choď odomňa preč,neotravuj ma,odvrkla tak chladne,až mi bolo skoro ľúto,že som ju neposlúcha skôr.

Fajn,vieš čo?buď si taká,ja som ti nič nespravila,ale keď sa chceš správať ako tvoj brat,tak nech sa páči,vyštekla som a pobrala som sa do svojej postele,kde som sa zakryla a ponorila do ríše snov.

Ďalšia časť na svete.
Tak čo myslíte,čo je Lucy?
A čo dôležité chcel Harry povedať Freyi?

Ľadové SrdceWhere stories live. Discover now