37.Kapitola/Gentleman

34 1 0
                                    

Znova sa pýtam,vážne nechceš ísť domov,veď rodičia majú o teba strach,znova na mňa prehovoril tou otázkou Harry.
Akože Collinsky,keď neprestaneš tak odídem aj od teba,odvrkla som a ďalej sledovala nejakú retardovanú komédiu v telke,ktorá nebola ani trochu zaujímavá.

Dobré,len sa ti snažím pomôcť,podotkol a prisadol si ku mne.
V tú chvíľu som znova začala premýšľať nad Jackom,pretože mi práve napadlo,že by som mu mohla napísať,ale neurobím to,pretože chcem naňho zabudnúť.
Nebudem sa už viazať na nikoho,pretože je to len samé utrpenie,sama bolesť a samé klamstvá.
Už sa na nikoho viazať nebudem,iba keď budem mať chuť si s niekým zašukať tak to urobím kľudne,ale už sa viazať na nikoho nechcem.

Teda,tak to sú silné slová!povedal prekvapene Harry,a pozorne ma pozoroval.
Preboha,asi som myslela až príliš nahlas.
Nerieš to,odvrkla som a ďalej sledovala telku,pretože som sa mu z nejakého dôvodu nemohla pozrieť do očí.

Nechcela by si dnes niekam zajsť?spýtal sa a ja som naňho vyvalila oči.
Čo prosím?prekvapene som vyhrkla a on sa len na mňa z úsmevom pozrel.
Dobre si počula,odvrkol a ja som len prekrútila očami nad jeho poznámkou.
Nie,nikam nejdem,pretože som dnes mala byť v škole,a nie s tebou niekde na rande,odvrkla som prudko a prekrížila si ruky na hrudi.

Ale veď ja som ťa nepozval na rande,povedal a ja som sa zrazu tak strašne trápne cítila,pretože som povedala niečo,čo som povedať nemala.
To bola somarina,prepáč,ale asi naozaj pôjdem domov,odvrkla som rýchlo a pobrala sa k vchodovym dverám.

Počkaj,to nemyslíš predsa vážne?naštval som ťa niečím,vybehol na mňa a ja som len prudko naňho vyvalila oči.
Nie,len už chcem ísť proste domov,a to tričko si nechám,odvrkla som a obula si svoje tenisky a vyšla z domu.
Neviem čo má to popadlo,ale uvedomila som si,že sa musím vrátiť domov.
Nemôžem sa predsta poflakovať s idiotom,ktorému je všetko jedno.
No aj tak mu budem vďačná,že mi poskytol strechu nad hlavou,takže sa mu nejak odvďačim,ale nech si nemyslí si,že to bude niečo spoločné so šukačkou,pretože ak si to myslí,tak je pekne na omyle.

Z rýchlym tempom som sa pobrala pred dom,kde som dostala veľký strach,že budem mať poriadny problém.
No som pripravená na to,že mi zakážu rodičia chodiť na tréningy a tak,no nedokážem sa pripraviť na to,že mi zakážu chodiť na školu,kde je ten idiot,ktorý mi poskytol strechu nad hlavou a ktorý tu bol pre mňa,keď som ho najviac potrebovala.
Možno je to idiot,ale postupne ho asi začínam mať rada,čo tak u mňa len nikto počuť nebude,najmä ten idiot,ale som mu veľmi vďačn,že tu bol pre mňa,keď mi bolo najhoršie.

Opatrne som siahla na kľučku dverí a opatrne ich otvorila.
Freya,okamžite nám vysvetli,kde si bola!zvrieskla mama,keď má zbadala stáť vo dverách.
Bola som u kamaráta,povedala som a prekvapilo ma to,že som povedala slovo kamarát.
Inak zaujímalo by ma či Harry vie,čo znamená slovo kamarát?

Tak u kamaráta?zvyšila na mňa hlas a ja som len prikývla.
Hej u kamaráta,mám právo chodiť kde chcem,odvrkla som prudko a prekrútila očami.
Ako už ma nebaví,ako má neustále vypočúvajú.
Čo som na nejakom policajnom výsluchu?spýtala som sa podraždene.
No to teda si,a mladá dáma máš poriadny prúser,povedala a ja som len začala dúfať,že nech má neodhlasi zo školy alebo dokonca aj z treningu.
To by bol pre mňa koniec.

Freya?kde si prosím ťa bola?zvolal naštvane otec,keď k nám prišiel.
To je môj vec a tvoja blbá starosť,takže nestaraj sa,kde som bola,ty nemáš právo sa už na to mňa pýtať,odvrkla som prudko a do očí sa mi začala hrnúť slzy.

To si prehnala Freya!zvrieskol tak nahlas,že až myklo.
Vieš,že ty si tou fackou ako prvý prehnal?obrátila som sa naňho.
Viem,ale zaslúžila si si to,povedľa tak chladne,až ma to zabolelo.
Môj vlastný otec toto povie?

Tak to si sa poriadne znížil na nízku úroveň,teraz už nesiahaš ani na úroveň môjho vlastného otca,odvrkla som tak bezcitne a potom som rýchlo vybehla do izby,kde som sa zamkla a hodila sa na posteľ.
Po tvári mi tiekli slzy,pretože už ma nebaví žiť.
Už ma nebavi takto pokračovať,keď aj tak mám furt len problémy.
Zrazu mi zavybroval mobil,čo znamená,že mi niekto volá.
Opatrne som sa pozrela na  displej,kde písalo len jedno meno.
Harry.

Opatrne z trasucími rukami som ten hovor zdvíhla a jemne sa mu ozvala.
Čo sa deje Harry?spýtala som sa.
Len som sa chcel spýtať či si v poriadku?spýtal sa .
Nie niesom v poriadku,odvrkla som a začala ešte viac vzlykať.
Chcela som to ovládať,lenže moje emócie boli tak silné,že som to nevydržala a musela sa práve rozplakať do hovoru s Harrym.
Ty plačeš?spýtal sa starostlivo.

Nechaj to tak,odvrkla som a zrušila hovor.
Potrebovala som už konečne kľud.
Nechcem aby si niekto o mňa robil starosti,veď ja to zvládnem sama,takže Harry si o mňa starosti robiť nemusí.

Ďalšia časť .

Ľadové SrdceWhere stories live. Discover now