Spin the bottle Game

5.

Lily's pov:

Sestry sa vonku hrali so psami, a ja som sedela na zemi mojej izby a šúchala si červené čiary po nohách a rukách. "Nemusíš toľko fňukať! Zas tak veľa si nedostala." ozvala sa z chodby moja mamka, keď som potiahla nosom. "Už toľko krát som ťa prosila aby si dala vyprať, naučila sa a umyla riad a dlážky. Nemôže to byť také ťažké!" počula som dupanie, ktoré sa rýchlo hnalo ku mne. Už na mňa zazerala od dverí. "Keď si so mnou nechcela byť, tak si mala ostať s tvojim ocom. Nikto ťa neprosil ísť so mnou. Kľudne ti zbalím veci a môžeš vypadnúť už teraz." od zlosti chytala červeň a varovný prst sa premenil na päsť, v ktorej už zovierala prút. "Chceš aby som ti dala dôvod na plač, huh?!" vykríkla a pribehla ku mne. Až vtedy som si uvedomila, že som zase začala plakať. Oči ma štípali tak, že som už ani necitila ďalšie slzy. Skláňala sa ku mne a ruku mala zdvihnutú, pripravená ma udrieť. Ani som si nevšimla, kedy ma chytila za zápästie aby som jej neutiekla. Rukou sa rýchlo ohnala a ja som si skryla tvár do dlane, ktorá mi ostala. Jeden úder na rameno, druhý na chrbát, tretí trafil nohy, štvrtý zasa krk a hlava. Miesta, na ktorých ma zasiahla som cítila pásy páľavy, ktorá sa roznášala ako vírus. Keď som zazrela ako sa ohnala posledný krát....

Strhla som sa. Bol to len sen. Opakovala som si. Trošku spotená som si vydýchla. Nemám rada nočné mory. Nikto ich nemá rád. Ešte kým som otvorila oči som si ich prešúchala rukou. Keď som sa pohla, začala ma páliť zadná časť hlavy a dunivý pocit sa roznášal od zadnej časti cez celú hlavu až ku očiam a spánkom. Neznesiteľná bolesť, pod ktorou to so mnou trhlo som zahnala a otvorila oči. Ako prvý mi padol do oka nemocničný stroj. "Huh. Super. Som v nemocnici." veľmi ironicky som si zašomrala popod nos a obzerala si túto miestnosť ďalej. Skôr ako som si stihla čokoľvek ďalšie všimnúť, mi vyskočila na posteľ malá hnedovlasá osôbka. "Ahoj Rose." potichu som zašepkala a snažila sa usmiať aj napriek bolestiam. Moja maličká sestrička sa na mňa usmievala a snažila sa preplaziť bližšie aby ma objala. Odhrnula som jej pár neposlušných vlasov z tváre a zastrčila jej ich za uško.

"Ahoj Lily." povedala rovnako ticho, keď už ku mne dosiahla "Prečo šepkáme?" povedala. Nad jej poznámkou som sa pousmiala a pritúlila si ju k sebe.

"Bolí ma hlava, krpec." vlepila som jej pusu do vlasov. "Kde je Summer? Je tu aj mama?" vyzvedala som. Pri predstave, že tu je aj moja mama a s ním som od hnevu zaťala zuby. Rose sa pozrela k dverám, ktoré sa začali otvárať. Nemohla som spomenúť milión? V dverách stála moja mama s Paulom (Pólom). Držali sa za ruky. Z toho pohľadu mi prišlo na vracanie. Rose zišla z postele a vybehla z izby. Ani sa jej nečudujem. Keď som sa s ňou naposledy stretla, vrieskali sme na seba tak, že susedia volali políciu. Posunula som sa vyššie na posteli, aby som si mohla sadnúť a s mojím flegmatyckým výrazom som sledovala ako na mňa ustráchane zazerá moja "dokonalá" matka a jej "úžasný" frajer. Ukazovanie emócií počas toho, ako mi prúdila bolesť cez hlavu a šla mi vybuchnúť, šla bokom. Nemôže predsa vedieť, že toto ma môže zlomiť. Nechcem aby ma videla zlomenú, nezaslúži si to.

"Ahoj." odvrkla som a pozerala sa hocikde inde, len nie na ňu.

"Ahoj dcérka, ako sa cítiš?" Pustila jeho ruku a kráčala ku mne. Strhlo ma, keď som zacítila jej ruku na mojom ramene.

"Bolo už aj lepšie. Čau Paul." chcela som odvrátiť pozornosť mojej mami a tak som sa otočila na neho. "Ahoj Lily." usmial sa tým jeho miliónovým úsmevom. Chvíľku si ma ešte obydvaja prezerali ako nejaký tovar vo výklade.

Toto veľmi trápne ticho prerušilo buchnutie dverí a moja krstná mama v nich. Nízka ryšavá žena, ktorá by svojou inteligenciou a šarmom vedela zabíjať. Oči mala ešte červené od plaču a okolo nich slzy, ktoré ešte nestihli zaschnúť. Vyzerala vážne ustarostene. Keď zbadala moju mamu a môj výraz, hneď sa jej nálada zmenila na takmer nemilosrdnú. Ešte som nevidela toľko emócií v jednej žene.

"Ahoj Anna." Pozdravila sa moja mama a natiahla k nej ruku. Ona sa však len odtiahla a ja som sa spokojne uškrnula. Milujem ju.

"Môžeme trošku súkromia?" snažila sa hovoriť pokojne. V jej tvári bolo toľko emócií, no v hlase bolo počuť silnú nenávisť. Ani sa im nečudujem, všetko čo sa stalo znášali skoro rovnako zle ako ja.

Mama sa na ňu škaredo pozrela a tak som musela zakročiť. Vedela som totiž veľmi presne, čo by nasledovalo. Zatriasla som z môjho ramena jej ruku a nadviazala s ňou očný kontakt "Myslím, že by si mala odísť. Pozdravujte Summer." prehovorila som zachrípnuto. Vyvalila na mňa oči. Myslím, že to nebolo preto, že som nechala pozdraviť svoju sestru. Asi nečakala toľko ochoty s ňou stráviť päť minút. Otočila sa na svojom 10 centimetrovom červenom podpätku a vyšla z dverí. Paul za ňou išiel ako taký zajačik. Táto situácia by sa dala porovnať tej v komédiách.

Zostala som so svojou komfortnou osobou sama. Bol to jeden z mojich najbližších ľudí. V časoch, keď som potrebovala mamu tu pre mňa bola, vždy. Milujem ju nadovšetko a nikdy sa to ani nezmení. Neviem čo by som urobila keby som o ňu prišla.

Keď sa zavreli dvere ihneď ku mne pribehla a hodila sa mi okolo krku. Povedala som jej všetko čo som si pamätala. O Ryanovom čudnom správaní som nič nespomínala, nemyslím si, že je to dôležité. Keď som dorozprávala, len sme na seba hľadeli. Pohladila mi chrbát zápästia a napokon povedala "Vieš, že ten chlapec z toho bude mať problémy však?"
Vzdychla som si "Ja viem, ale on za to nemôže. Vyprovokovala som ho."
"Uvidíme, ako zareaguje tvoj otec. Ešte neprišiel z práce."
"Koľko som vlastne tu?" spýtala som sa.
"Už vyše 4 hodín myslím. Niesom si istá. Tvoj otec mi volal, aby som prišla miesto neho. Chcel prísť, ale má dôležité stretnutie s firmami, ktoré s ním spolupracujú. Ale to je jedno. Mal by tu byť každú chvíľu." dopovedala a zase nás pohltilo ticho. Ticho, ktoré mi vyhovovalo. Ešte stále ma bolela hlava a chcela som si oddýchnuť. Stretnutie s mamou ma dosť vyčerpalo aj keď to bola iba chvíľka. "Nechcem ťa vyháňať, ale chcela by som si trošku pospať než ma prepadne ocko." usmiala som sa na ňu.
"Jasné. Aj tak musím ísť zariadiť ešte pár vecí." pohladila ma po líci a odišla.
Ľahla som si a o nejaký čas som sa zase ponorila do môjho sveta snov.