𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝

72.Kapitola

"Ja tomu proste neverím, nemá to zmysel Harry"

"To isté som si hovoril aj ja Tonksová no je to tak, počul som to, Dumbledore to sám povedal na astronomickej veži, pred jeho smrťou"

Zaklial si Katie Bellovú v nádeji že mi dá náhrdelnik. Vymenil si fľašu s medovinou za otrávenú, odpusť mi Draco ale tie pokusy boli také chabé, určite si to myslela aj Eleanor. Rozmýšľam, či si to naozaj chcel.

"On mi verí! Som vyvolený! "

"A verí ti aj Eleanor? Viem že ju miluješ a viem taktiež že aj ona teba no rozhodni sa či ju chceš stiahnuť so sebou, dole do priepasti. Ona je dobrá, excelentná, aj ty si dobrý len to nevidíš, ona to dobré v tebe našla, dovoľ to ukázať aj ostatným, pomôžem ti."

Neskôr keď Dumbledore započul dvere povedal. "Tak tu su s tebou aj iný? Ako si to urobil? Budem hádať, skrinka zmiznutia. Vieš z kadiaľ Eleanor získala knihu aby ti ju pomohla opraviť?"

"Zakázaná čásť"

"Áno, jej obľúbené miesto, chodí tam už šesť rokov a myslí si že to neviem, preto som vedel že tam pôjde, podstrčil som jej ju tam, aby ti pomohla, myslel som si že ťa zmení no ako vidím, ty si zmenil ju"

Harryho spomienka na tú noc bola tak živá akoby ju prežíval znova. Nerozumel jej. Ani jemu. Vedel že v tom je niečo viac no nevedel prísť na to o čo ide.

"Eleanor bola tvoja najlepšia priateľka, položila by za teba aj život, bola to taktiež moja žiačka, poznal som ju, toto sa mi nejako nezdá"

"A myslíš si že mne hej? Dievča na ktorom mi záleží najviac na tomto svete je teraz niekde netuším kde. Zobrala si svoje veci po Dumbledorovej smrti a odvtedy som ju nevidel. V noci neviem zaspať pretože jediné na čo myslím je ona, kde je, s kým je a čo robí!" zosypal sa Harry Potter.

Tonksova, Lupin, Arthur, Hermiona a Ron sa na Harryho pozerali ľútostivými pohľadmi avšak aj ich to trápilo.

"Aj Severus, zradil nás aj Severus. Na našej strane sa vyskytujú zradcovia. Musíme byť oveľa opatrnejší" vyzval ich Arthur.

Hermione spadla slza, utrela si ju a odišla z miestnosti. Neverila tomu že jej najlepšia priateľka ich zradila. Ju zradila. Nedávalo to zmysel, nič už nedavalo zmysel.

.

Bola chladná noc. Cítila som to na svojej pokožke, triasla som sa. Severus do domu neprišiel, bola som tu sama, sama so svojimi myšlienkami už skoro tri mesiace.

No tak to bolo dobré, mala som plán. Za tie mesiace som ho vymyslela, každý jeden deň som premýšľala nad tým ako to spravím až som to dovymýšľala.

Môj plán bol hotový a mohla som začať konať.

Stála som pred Malfoy Manor. Išla som urobiť to najhorsie, najzávažnejšie a najodvážnejšie rozhodnutie v mojom živote.

.

Bola porada. Lord Voldemort si zvolal všetkých svojích najvernejších služobníkov no nečakal návštevu. Dverami do hlavnej siene kde sa rozpreztieral dlhý stôl pre asi tridsať ľudí preleteli dvaja chlapi a pristáli pred Voldemortom. Nikto z nich nerizumel. Niekoľký sa postavili, chceli sa ísť pozrieť čo sa deje avšak niekto im to prerušil.

Dievča s dlhými čiernymi vlasmi po zadok, zelenými očami, hlavou skolenou dole na svoje topánky na opätku a čiernymi šatmi ktoré za sebou niesli plášť, plášť od Severusa.

"Kto si?"

"Zabite ju!"

"Čo to má znamenať?!"