61.Kapitola

168 11 0
                                    

Keď som si uvedomila koho objímam, hneď som sa od neho odtrhla. Nechcela som to spraviť no musela som.

"Čo tu robíš Draco?" s už upokojeným hlasom som sa ho spýtala.

"To by som sa mal skôr spýtať ja teba Eleanor, ty a tvoji kamoši ste hrozne nenápadný, hlavne Potter ktorý ide tri metre za mnou a myslí si že je neviditeľný" ignorovala som to čo povedal a jednoducho som mu odpovedala na otázku.

"Boli sme u Freda a Georgea, potom sme ťa uvideli a Harry chcel vedieť čo máš za lubom, vošiel si do toho obchodu, nevideli na teba, chceli vyliezť na strechu, ja som nechcela, nechcela som ta vidieť tak som odišla no potom sa stalo toto" rozhádzala som rukami. 

"Príde mi to že to Potter už preháňa, toto som od neho nečakal no aj a by som bol zvedavý" mykol plecami a ja som sa zatriasla, bola mi zima, mala som roztrhane tričko. 

"Daj si to" vyzliekol si sako a podal mi ho.

"Nie, určite že nie, daj si ho späť"

"Nebuď tvrdohlavá, máš roztrhane tričko" nechcela som to prijať no mal pravdu, takto som ísť domov nemohla a ani naspäť za Harrym. Nakoniec som si ho obliekla.

"Ďakujem" nemusela som to povedať, viem že to tento Draco odo mňa neočakáva no povedala som to. "Keby si neprišiel, neviem čo by sa stalo"

"Nemysli už na to, hlavne že som tu" usmial sa, ja tiež.

"No mal by si úž ísť, určite ta mamička hľadá a mňa možno Harry"

"Aby som nezabudol, tvoj prútik" podal mi ho, započuli sme krik "Eleanor!" bol to Harry.

Ani som sa nestihla opýtať kde ho našiel a bol preč, zmizol akoby spolu s vetrom. Na to som hneď za sebou započula Rona.

"To čo sa tu do pekla stalo?!" stal pri mužovi ktorý ležal hlavou k zemi pretože pri lete naletel so steny. Mala som sekundy na to vymyslieť si príbeh no na to som už bola zvyknutá.

"No...napadol ma, zjavil sa tu nejaký muž a pomohol mi, hneď na to odišiel" vysvetlila som nie úplne pravdu. 

Harry si ma po tom pritiahol do objatia a mne sa chcelo znova plakať, nie len kvôli tomu mužovi ale aj kvôli Dracovi, čo by som robila keby sa tu nezjavil? 

Je niečo ako môj strážny anjel.

.

"Čo teda robil Malfoy s tou čudnou skrinkou? A kto boli tí ľudia? Nechápete? Bol to rituál zasvätenia"

"Prestaň Harry, viem kam mieriš" okríkla ho Hermiona

"Stalo sa to, je jedným z nich" bol presvedčený.

"Z koho?" nerozumel zas Ron.

"Harry si mysli že Draco Malfoy sa stal smrťožrútom" vysvetlila mu Hermiona. Ron sa zasmial a povedal "Blbosť, na čo by bol veď vieš komu taký Malfoy" 

"A čo iné by robil u Borgina a Burka? Prezeral si nábytok?"

"Hnusný kšeft a hnusný hnusák" pri tejto vete som spozornela, inač som počúvala len s jedným uchom.

"Čo si myslíš ty Eleanor? Nevravel ti Zabini nič?" opýtal sa ma Harry.

"Nie a aj keby, určite by mi toto nepovedal, s Malfoyom je najlepší priateľ no itak si nemyslím že je smrťožrút, je to hlúposť, Ron ma pravdu, na čo by bol Voldemortovi práve on" 

Toto som si presne vravela od začiatku cesty keď ma Harry vtrhol do toho čo videl, on nemôže byt jedným z nich, prosím, nech to nie je pravda.

"Pozrite, jeho otec je smťožrút, je to logické a Hermiona to videla na vlastné oči" Harry si stal za svojím.

"Hovorím že neviem čo som videla"

"Idem sa prejsť"

Chcela som ho zastaviť "Harry, stoj!" nepočúval ma a odišiel z nášho kupé.

"Je fakt mimo z toho Malfoya" povedal Ron.

"No možno to je pravda, to čo vraví logiku fakt dáva no neviem, vie to len Malfoy, ak je to pravda bude viac opatrný, nedozvieme sa to určite tak skoro" povedala Hermiona. 

Je to pravda, len on jediný mi môže povedať pravdu. 

.

"Pokojne, hneď príde" vravel s plnými ústami Ron keď sa nás Hermiona už po piaty krát spýtala či sme ho fakt nevideli.

"Ako môžeš teraz jest? Tvoj najlepší kamarát zmizol!" búchala Hermiona Rona s knihou. 

Zaujímalo ma kde je no nechcelo sa mi nikde ísť, nevládala som, jedine čo som chcela je si ľahnúť do Rokfortských posteli a ísť spať, Harry sa určite hneď ukáže.

"Hej! Obrat sa hysterka" na to som sa otočila aj ja s Ginny smerom k dverám a uvideli sme ho s Lunou no mal rozbitý nos, bez toho by sa predsa začiatok roka nezačal, Potter a problémi.

"Je cely od krvi, prečo je vždy od krvi?" opýtala sa nás Ginny.

"To je proste Harry" povedala som jej.

Harry si sadol ku mne takže teraz som sedela už vedľa Nevilla aj Harryho. 

"Kde si bol? Čo sa ti stalo?" začala sa ho ako prvá vypytovať Hermiona s čim ma predbehla. 

"Neskôr, čo som zmeškal?" opýtal sa. On sa fakt pýta čo zmeškal namiesto toho aby nám povedal čo sa mu stalo?

"Triediaci klobúk nás vyzval k statočnosti v týchto chvíľach, jemu sa to ľahko povie, je len klobúk!" keby sa Ron nezatváril tak jak sa po tejto vete zatváril zasmiala by som sa len trochu no jeho ksich s touto vetou ma dostal. Snažila som sa to zadŕžať no nedokázala som to a spolu somnou sa smial aj Neville, niekoľko oči sa na nás otočilo a dokonca nám aj nejaká baba povedala naj zmĺkneme. Keď sme sa dosmiali tak za malú chvíľu začal Dumbledore so svojim príhovorom.

"Dobrý večer vám všetkým. Na úvod vám chcem predstaviť nového člena zboru Horace Slughorn" postavil ma a celého som si ho prezrela, bol to ten o ktorom mi vravel Harry, stretol sa s nim cez prázdniny. "Som rad že profesor Slughorn súhlasil znova zaujať svoje miesto učiteľa elixírov" to znamená že Severus...? No ja tomu neverím! "Učiteľom obrany proti čiernej mágii sa tým pádom stane profesor Snape" na jeho kamennej tvári sa zjavil mali úškrn. Slizolinčania začali tlieskať, chcela som aj ja ale nemohla som. "Ako viete, každého z vás pri príchode prehľadali a mate právo vedieť prečo, raz tu bol mladý muž ktorý tu sedel rovnako ako vy v tejto sieni, chodil po týchto chodbách, spal pod touto strechou, všetci si mysleli že je taký študent ako ostatný, volal sa Tom Riddle" spustila sa vrava, samozrejme že skoro každý vedel Voldemortovo pravé meno. "No dnes ho celý svet pozná pod iným menom a preto teraz pri pohľade na vás všetkých, upozorňujem na dôležitú vec, každý deň, každú noc, každú hodinu, možno aj v tejto chvíli sa temne sily pokúšajú dostáť cez tieto múry ale ich najsilnejšia zbraň ste vy, zamyslite sa nad tým. A teraz spať, papa." týmto to zakončil. Divne no. Ale divnejšie bolo že mi po chrbte prešiel mraz a hneď na to sa mi objavili zimomriavky.











𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝Where stories live. Discover now