𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝

65.Kapitola

Draco

"Tu máte to čo ste chceli" naklonil som sa do zadnej lavici ku Pansy a Blaisovi po tom čo McGonagallová prišla po Pottera.

Pozreli sa namňa úplne ľútostivými a prekvapujúcimi pohľadmi, nepovedal som im to, nezaslúžili si to, vlastne za to všetko môžu oni.

No nerozumiem jednému, prečo prišla po Pottera do triedy a nepovedala že to bol vlk? Čo sa to tu deje?

Po tom čo sa to dozvedel Snape vybehol niekam z triedy preč, toto bolo ešte divnejšie, o čo mu ide?

McGonagallová nám povedala aby sme zostali v triede ale nakoniec sme sa po niekoľkých minútach pobrali preč do klubovni.

"Draco stoj prosím! Je nám to fakt ľúto!" kričala namňa Pansy no ignoroval som ju.

Rozbehli sa zamnou a postavili sa predomňa "Aspoň chvíľu nás počúvaj" zastal som aj ja a dal si ruky v bok. Som zvedavý čo mi povedia.

"Nemysleli sme si že to bude mať taký dopad. Spravili sme to preto pretože ste nám klamali a vlastne klamete všetkých naokolo, ja fakt doteraz nerozumiem ako je možné že vy dvaja ste spolu, proste to nedáva zmysel a taktiež aj to že ju miluješ, si Draco Malfoy predsa a máš si zobrať Daphne tak proste mi to nesedí" vyvalila na mňa Pansy.

Na Daphne som úprimne aj zabudol odkedy sme sa rozišli. Nechcem s ňou mať nič spoločné kvôli Eleanor.

"Vôbec netuším čo bude po vojne takže Daphne mi ani nepsomínaj. Nemali ste proste strkať nos tam kde vám je do toho nič, možno ste najlepší priatelia nás oboch ale toto bolo niečo fakt riskanté, neviete si predstaviť čo sa stane ak sa to dozvie otec aj ostatný, malo to ostať medzi mnou a Eleanor"

"A takto by ste sa skrývali ako dlho? A potom čo? Uvedom si že chcem aby ste boli obaja šťastný no bojím sa o vás, o oboch a nechcem vás stratiť tým že sa milujete"

Nakoniec som im to nejako odpustil no stále som sa na nich hneval, nedokázal som to len tak hodiť za hlavu akoby sa nič nestalo.

Pansy

Dozvedela som sa od McGonagallovej že to nebol vlk kto ju napadol ale niečo neznáme čo musia teraz chytiť, samozrejme som to povedala aj Dracovi a Blaisiovi. Taktiež mi povedala že potrebuju čo najskôr lektvar pre ňu, cítila som sa hrozne.

Chcem dokázať Dracovi že mi to je vážne ľúto čo sa stalo a tak som sa rozhodla že pôjdem do zakázaného lesa nájsť sama neviem čo, niečo veľké, nezvyčajné s pazúrami.

Môj plán mi však pokazil Potter ktorý tam mal namierene tiež.

"Neverím tomu že ty ideš do zakázaného lesa kvôli Eleanor"

"Sme priateľky, zabudol si?"

"Nie avšak slizolinčanis niesu ten typ ľudí ktorý by spravili niečo také"

"Sú len ty o tom nevieš, nevieš aký v skutočnosti sme!" zahučala som na neho.

Robil mi nervy, jeho prítomnosť mi robila nervy.

Zakázaný les bol dnes ešte viac strašidelný ako zvyčajne.

"Mali by sme sa rozdeliť, tak sme itak chceli isť do lesa" navrhol. Zrazu bolo počuť zavíjanie a úprimne som bola rada že tu je Potter a jeho hlúpy nápad zamietla.

"Nemyslím si, radšej pridaj do kroku"

"Ani neviem čo hľadáme"

"Niečo ako vlka?"