𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝

57.Kapitola

"Aaaaaaaaaaaaaaaa!!!" vreskot bol ten prvý čo sme s Malfoyom počuli po príchode Blaisiho do izby. Mal byť predsa na tréningu a nie tu! Jeho oči išli z Malfoya na mňa a tak sa striedali niekoľko sekúnd.

"Čo toto-to čo-toto čo to-ja-toto-nie toto nie nerozumiem?!" snažil sa zo seba niečo vykoktať. Čo budeme robiť teraz?

"Čo ty tu robíš Blaisie? Nemal si byť na tréningu?!"

"A nemali by ste vy byť-no od seba?" bolo to ako z nejakého zlého filmu.

"Veci sa zmenili" vyšlo zo mňa a vtedy pohľad z Draca umiestnil na mňa.

"Takže ja si idem po sexy okuliare ktoré som si kúpil nedávno aby sa mi hralo lepšie, cítil pohľady báb a nakoniec miesto okuliar nájdem v izbe dvoch debilov ktorý sa neznášali a teraz sa majú radi? Akože u teba som si všimol tie zmeny Draco no u teba El? To mi nevychádza" nekričal, hovoril pokojne, skôr komicky no vedela som že sa hnevá, aj Malfoy to vedel.

"Nemôže o tom vedieť" otočila som sa na Draca.

"A čo chceš akože urobiť?" nechápal.

"Vymaž mu pamäť, od príchodu do izby, to bude to najlepšie"

"Halo? Akože ja som stále tu keby ste chceli vedieť a ak chcete zmazať moju pamäť tak by ste sa mali baviť somnou" ignorovali sme to. Blaisie bol v šoku, nejako sa nebránil pri zviazaní, potom už keď vedel že nie je cesty späť tak ma poprosil len o jedno, aby som mu vybrala okuliare z Theoveho stolíka kde boli schované a položila ich na jeho stolík.

Nechcela som sa na to pozerať a tak som to nechala na Draca a odišla som.

Zastala som niekde už mimo dosahu slizolinskej časti a zvalila sa na zem. Bolo toho na mňa moc.

Tak krásna chvíľa pokazená takou hlúposťou.

Začala som plakať, koľko ľudí ešte utrpí bolesť kvôli našej láske? 

.

"Urobil si čo si mohol, proti tej strige by to nikto neuhral" povedal Ron Harrymu. Boli sme sa prejsť, vyvetrať hlavy, z toho celého sme už nemohli. 

"Toto ani Dumbledore nepredvídal. Harry ak za to niekto môže tak my " ozvala sa Hermiona. 

"Áno nahovorili sme ťa na to" súhlasil Ron s Hermionou.

"Ale ja som súhlasil, tak veľmi som chcel pomôcť a len som všetko pokazil. Ale to už nie je dôležite pretože už nebudem riskovať. Čím viac sa snažíte, čím viac vám na tom záleží tým viac môžete stratiť, tak asi bude lepšie-" tu som ho prerušila, kam to do Merlina smeroval?

"Čo? Čo bude lepšie?"

"Starať sa o seba" hneď som chcela namietať no zrazu sa tu objavil Hagrid a po príchode Hagrida mi došlo že mám dnes tréning s Severusom na ktorý nemôžem meškať. Zdvihla som Hermioninu ruku na ktorej mala hodinky, bolo za päť minút šesť a tréning začína o šiestej.

Odpojila som sa od kamarátov že mám ešte niečo na práci keďže je nedeľa a zajtra je škola.

Dobehla som tam krátko po šiestej a preto sme aj hneď začali.

.

Dni, týždne plynuli a blížil sa najdôležitejší test z piateho ročníka. OSČÚ. Mala by som ho zvládnuť, pripravovala som sa na neho od jedenástich a tento rok som zamakala tri krát toľko ako pominulé roky.

Počas testu som bola nenormálne v strese. Test som mala hotový za dvadsať minút takže som mala štyridsať minút voľno. Nemohli sme odísť, museli sme tu sedieť všetci celý čas. Po šiestom skontrolovaní som sa začala obzerať, väčšina ešte písala. Harry pozeral do blba takže test mal už asi hotový, Ron mal opuchnuté oči a nad testom zaspával keďže na to celý rok kašľal a učiť sa učil v noci, Hermiona sedela a hrala sa s perom, Blaisie vyzeral že ten papier roztrhá, Pansy na tom bola podobne a Draco to už mal taktiež dopísané.