𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝

33.Kapitola

Našu pusu prvá ukončím ja tým, že sa od neho odtiahnem a navzájom sa na seba pozeráme šokovanými pohľadmi.

Ja som práve pobozkala svojho najlepšieho priateľa! Prečo sa mi musí toto diať? Moje city sú teraz na tom ešte oveľa horšie.

Harry sa pozrie raz na jednu stranu, potom na druhú a znova namňa.

"Eh, ehm!" odkašle si niekto mne oproti a Harrymu chrbtom.

Svoj pohľad premiestnim z Harryho na danú osobu, alebo teda osoby.

Severus Snape, Blaise Zabiny a Draco Malfoy.

No čo ma ešte viac zaujme nie sú osoby oproti mne ale poletujúce knihy okolo mňa a Harryho.

Rýchlo sa postavím z Harryho čo spraví aj spomínaný chlapec.

"Toto je knižnica, slečna Clarková a pán Potter, tu sa učí" povie Snape svojím ľadovým hlasom a pozerá sa na nás vražedným pohľadom no hneď ho presmeruje na knihy.

"Somnou slečna" vyzve ma a začne kráčať preč.

Najprv sa pozriem do zelených očí ktoré ešte spracovávajú čo sa stalo pred chvíľkou, potom do hnedých ktoré nechápu ničomu a nakoniec do modrých, ktoré spracovávajú, nechápu a sú prekvapené no zároveň chladné.

Rozbehnem sa za profesorom elixírom a z diaľky už len počujem dopad kníh na zem.

S Severusom zastaneme na prázdnej chodbe, otočí sa namňa a spýta sa ma "Takže ty a Potter?" jeho meno priam vypľuvne z svojich úst.

"Žiadne ja a Harry nie je" prekrútim očami. Prečo hovorím nie čo o čom nie som presvedčená?

Chcem ja vlastne aby bolo ja a Harry? Som zaľúbená do Harryho? Sakriš! Ja neviem, nerozumiem tomu.

"Nevyzeralo to tak" pozerá sa namňa spýtavým pohľadom. Viem, že to tak nevyzeralo.

"Skôr by sme sa mali zaoberať tými knihami, spôsobila som to ja, že?" jasne že ano.

"Myslím, že odpoveď vieš" povzdychne si a v tom ma niečo napadne "To bol ten prejav mojej moci cez cit ako je napríklad láska?" opýtam sa ho.

"Áno" potvrdí mi.

"Ale keď ja...ja proste...ja sama neviem Severus čo k Harrymu cítim, je to divné, zvláštne, proste to nedokážem opísať, milujem Harryho, veľmi ale ja neviem či je to taká láska ako mali napríklad moji rodičia, povedala by som skôr, že priateľská ale už niekoľko týždne o tom pochybujem" priznám sa mu.

"Mala by si si to čo najskôr ujasniť El, pre tentokrát to boli lietajúce knihy no nabudúce to môže byť niečo oveľa horšie"

.

Blúdim chodbami hradu už hodnú chvíľu a snažím si ujasniť veci alebo teda skôr city no stále mi to nejde, neviem čo k tomu čiernovlasému idiotovy s jazvou na čele cítim.

Na večeru som sa rozhodla ne ísť pretože nemám záujem sa s Harrym stretnúť.

Ako tak chodím a nikoho nikde na svojom pleci zacítim nie koho ruku.

Rýchlo sa otočím a pred sebou uvidím mojich dvoch slizolinských kamarátov.

Normálne mi spadol obrovský kameň zo srdca že to nieje napríklad Harry.

"Ahojte" pozdravím sa im.

"Ahoj" odzdravia sa mi dvojhlasne.

"Prečo nie si na večery?" ako prvá sa ozve Pansy a presne v tú chvíľu začneme kráčať kto vie kam.