Prison woman

Časť 4. To nemyslíš vážne

⚠️Vopred upozorňujem v tejto časti bude vražda⚠️

,,Ešte tu zostanem. Mám stretnutie." Vymyslela som si.
Pravda je taká že sa chcem len opiť a Damona k tomu nepotrebujem. Našťastie to pochopil a povedal že doma pripravý večeru.

,, Jeden džín s ľadom." Obsluha mi ho pripravila a podala.

,, Aká krásna deva, môžem si prisadnúť?" Zjavil sa pri mne muž s jemným strniskom a modrými očami.
Trochu som sa posunula a uvoľnila mu miesto.

,,Smiem vedieť vaše meno?" Spýtal sa a objednal si whisky.

,,Lilith. A vy?"

,,Niklaus. Máte nádherné meno."

,, Ďakujem." Napila som sa a objednala si ďalší.

,,Dnes sa udial raketový útok na francúzske väzenie." Začula som reporténkyn hlas.

Otočila som sa a dívala sa na tv. Boli tam zábery ako rakety vypálili do jednej väznice. Bože všetko hneď musia hlásiť.

,, Hľadá sa 25 ročná Lilith Floresová. Ide o nebezpečnú vrahyňu. Za akékoľvek informácie o jej polohe vám vopred ďakujeme. Nasleduje počasie."

,,A je po zábave." Vzdychla som si.

Niklaus sa na mňa prekvapene pozrel.
Skôr ako stihol niečo povedať, predbehol ho jeden ktorému som raz predala marihuanu.

,,Daj mi ešte!" Schytil ma za tričko a postavil ma.

,, Potrebujem ju!"
Ruku som mu stočila za chrbát.

,,Vieš kto som?!"

,,Nie! Potrebujem ju! A ty mi ju dáš,som priateľ tvojho otca!"

,,Ty vieš kto je môj otec?"

,, Samozrejme bol som u vás na návšteve asi pred 10-timi rokmi."

,,Si s ním priateľ?"

,,Ten najlepší."

,,Dobre." Pustila som ho.

,,Poď so mnou dozadu mám tu jeden balíček." Usmiala som sa.

,,Ináč diki za pokec."Otočila som sa na Niklausa a odišla.
.
.
.
.
Stáli sme sa barom. Doliehalo na nás iba svetlo z ulice.

,,Odhalil som ťa Lilith. Viem že zabíjaš otcových priateľov aby si napokon zabila jeho."

Ruku som si dala za chrbát a držala zbraň.

,,Áno, priznávam."

,,Ja robím to isté. Dnes som postrelil toho tvojho Damona. Budeš pykať."

,,To mi hovoria často. Ty tu už dlho nebudeš." Obaja sme naraz vytiahli zbraň a vystrelili.
Trafil ma do boku. No moja guľka ho zasiahla tesne ku srdcu.

,,Som vycvičená." Držala som sa za krvavý bok.

,,Neporazíš ma tak ľahko." Namierila som mu na hlavu svoju pištoľ.

,,Zbohom." Vystrelila som.

Vyzliekla som si kabát a omotala si ho okolo boku aby som znížila krvácanie. Normálny človek by sa nedokázal pohnúť. No ja mám za sebou roky bolesti a tvrdého tréningu.
Našťastie Damonov dom nie je ďaleko. Postavila som sa a odkrývkala to.

,,Damon!" Skríkla som už z diaľky.

Vo dverách sa objavila blondínka. Caroline.

,,Čo sa stalo?" Pribehla ku mne. Tú krv vidno predsa nebolo.

,, Prepáč,chcem zakopať vojnovú sekeru máme veľa problémov a to že tu krvácaš nám moc nepomáha." Prehodila si moju ruku o svoje rameno a odkráčala so mnou dnu.

,,Kde máte dezinfekciu?"

,,Tu ju nenájdeš, musím ti niečo povedať."

,,Tak mi daj vodku, musím si tu guľku vybrať."

,, Počúvaj ma!"

,,Čo je?" Oborila som sa na ňu.

,, Musím ti povedať niečo čo tvoj život obráti na ruby. Toto mesto nie je nudné a obyčajné. Ja....som upírka."

,,A ja som Mickey Mouse."Vzala som si vodku a ľahla si na gauč.
Vyhrnula som si tričko a otvorila ju.

,,Ako ti to dokážem?"

,,Ja neviem,vyber mi tu guľku,nie je hlboko."

,,Tak fajn." Prišla ku mne a ruku mi strčila do boku. Ihneď ju našla a vytiahla ju. Ohh obrovská bolesť.
Vzala vodku a naliala mi ju na moju ranu. Štípalo to ako sviňa!

Obviazala mi ranu a ja som tam zostala ležať.Predsa len. Človek si guľky nevyberá každý deň.

,,A teraz mi môžeš dokázať že si upírka."

Caroline niekde zmizla a v zápätí sa vrátila späť. Akože bolo to rýchle.

,,Povedzme že ti verím. Čo ešte dokážeš?"

,, Ovplyvňovať mysle iných, uzdraviť ťa pomocou mojej krvi..."
Oči sa jej podliali krvou.

,, Chceš moju krv?"Ponúkla som sa.

,,Nie,ale musím ti niečo povedať. A ostane to iba medzi nami dvomi. Damon ani Stefan to nesmú vedieť."

,,Okej."

Caroline sa pustila do rozprávania. Ževraj ich chce niekto zabiť a tak ďalej. Spomenula meno Klaus. Čírou náhodou sa to podobá na Niklausa z baru.