Prison woman

Časť 1.Lilith Flores

Súčasnosť

Dvadsaťtri, dvadsaťštyri, dvadsaťpäť....

Štyridsať. Pustila som sa a dopadla som na zem. Robila som zhyby.
Ľahla som si na zem a začala robiť kliky. Po päťdesiatke som prestala.

,, Lilith?" Ozvala sa tá žena ktorá ma skoro pred piatimi rokmi uškrtila.

,,No?" Prišla som na kraj svojej cely. Delila nás stena,ale vďaka mrežiam som jej trochu videla to cely.

,,Dnes ma pustia."

,,To je super a načo mi to hovoríš?"

,,Ja len...som sa chcela porozprávať. Stále iba cvičíš. Každý deň."

,,A čo mám robiť?"

,, Pripraviť sa na útek?"
Zasmiala som sa.

,,Čo myslíš prečo teda cvičím hm?" Na bruchu som mala jemné tehličky a moje ruky a nohy boli naozaj pevné a silné.

,,Tak ťa teda nechám -"

,, Počkaj." Zastavila som ju.

,,Odkáž prvému dílerovi ktorého stretneš že Lilith Floresová sa vracia."

O hodinu neskôr

Tá otravná suseda už odišla. Oh nedá sa tu robiť vôbec nič. Za tých päť rokov som si tu vybudovala určitý rešpekt. Už aj tu vedia kto a čo som zač.

,, Máte návštevu." Prišiel za mnou strážnik a odomkol mi celu. Nasadil mi putá a spolu sme prišli do miestnosti ktorá slúži na... rozprávanie sa s ľuďmi cez sklo. Sedel tam môj spoločník.

,,Ahoj." Pozdravil ma.

,,Ahoj."

,, Dostal som tvoj odkaz. Tá chudinka videla vraždu."

,,Niekoho z mojích ľudí?"

,,Gregora. Ale toho sme sa chceli zbaviť v momente keď ťa zradil,ale žiaľ je už mŕtvy. Za čo ťa odsúdili?"

,,Za všetko ale o citróne nevedia."
Citrón=mafia. Krycie slovo.

,,Ako ide polievka?"
Polievka=biznis
Kokos to je riadne nenápadné.

,, Dá sa, zarobená tisícka."

,,Za päť rokov?" To je nejako málo.

,,Nie tisícka za mesiac."

,,To už znie lepšie. Potrebujem aby si ma odtiaľto dostal."

,,Považuj to za vybavené, večer buď nachystaná." Postavil sa a ja tiež.
Prišiel strážnik a odviedol ma.

,, Musíme vás premiestniť do inej cely."

,, Prečo?"

,,Lebo." K nohe mi pripol kovovú guľu a na oči mi dal čiernu šatku.
Všetci väzni kričali keď ma odvádzali. Cítila som že som vonku. Slnečné svetlo má oslepilo na toľko,že pod šatkou som musela zavrieť oči.

Keď som znova ucítila chladné múry,bolo mi hneď lepšie. Guľu a putá mi odopli a šatku dali dole. Bola som trochu vo väčšej cele a keď som sa nazrela cez okno,videla som lúku. Nebol tu plot. Očividne ho ešte dorábali.

Čakala som hodiny a hodiny do noci.Chvíľu sa nič nedialo,no potom to začalo. Počula som ako raketa (MOJA raketa) pristáli na zemi. Ten výbuch mi takmer odpálil uši. Padla do tej väznice kde som bola predtým. Cez okno som videla ako vonku vybiehali väzni,policajti a upratovačky. Všetci prepadli panike.

Ďalšia raketa dopadla neďaleko miesta kde som ja. Dosť blízko na to aby ma odhodilo,ale dosť ďaleko na to aby som sa spálila. Silný otras spôsobil pád budovy. Nepadla síce hneď ale po kúskoch. Rýchlo som vyliezla z cely a spolu s ostatnými sa dostala von.

Zmizla som v prachu. Nebolo ma vidno. Bežala som čo najrýchlejšie ako som vládala.
.
.
.
.
Po dvoch hodinách som si už musela sadnúť. Samozrejme že celú dobu som nebežala. Sedela som pri moste. Na krajnici. Tento most sa pomaly rozpadá,nikto tadiaľto nechodí. Až na toto auto čo sa približuje. Je mi ale nejaké známe. Postavím sa a oprem sa o zábradlie. Auto zastaví a z neho vystúpi čierna postava. Vôňa jeho voňavky mi automaticky udrela do nosa. Poznám ju. Ani po rokoch nezmenil svoj parfém.

,,Dnes budete mať zlý deň. Som veľmi hladný." Prehovoril a ja som sa musela usmiať.

,,Tak čo keby sme zašli niekde na večeru Damon?"

,,Lilith?"
Prešla som ku nemu a objala ho.

,, Rád ťa vidím. Nevideli sme sa dvanásť rokov."

,,Ani o deň si nezostarol. Ako to je možné?" Odtiahla som sa.

,, Používam krém proti vráskam."

,,Uhm jasné. A ja sa kúpem s jednorožcami."

,,Za to ty starneš do krásy."

,,Oh ďakujem za tento kompliment zapamätám si ho keď budem mať šesťdesiat."

,, Nechceš si ísť sadnúť? Vezmem ťa domov?"

,,Nie domov nie. Nemôžem prespať u teba?"
Damon obišiel auto a otvoril mi dvere.

,,Ty si u nás vždy vítaná." Zavrel za mnou dvere a sadol si na miesto vodiča.

,, Nemáš cigu?"

,, Mám." Podal mi ju a ja som si zapálila.