Midnight Red

Život či smrť?

CLAIR

Rick trval na tom, aby sme vyrazili veľmi skoro ráno. No hneď ako sme vyšli z hotela, začal sa správať zvláštne. Nastúpili sme do auta a odvtedy sa zdal byť až moc nervózny. Stále sa pozeral do spätného zrkadielka.

"Prečo sa stále pozeráš dozadu?" opýtala som sa.

"Vidíš to čierne auto?" povedal a ja som sa pozrela na auto čo išlo o auto za nami.
"Ide za nami už desať minút. Niekoľkokrát som odbočil z cesty kam sme mali ísť a ono nás tale sleduje."

"Chceš povedať, že nás našli?" zľakla som sa.

"Mali sme sa auta už dávno zbaviť. Ak nás naozaj našli, sme v prdeli. Viac ako len v prdeli. Sme jednou nohou v hrobe."

Ešte viac som spanikárila.
"Čo budeme robiť?" opýtala som sa a pozrela sa naňho. Pozrel sa znovu do spätného zrkadla.

"Pôjdeme do nejakej sprostej štvrte a uvidíme, či nás bude ďalej sledovať."
Odbočil a obaja sme sledovali to čierne auto.
Keď odbočilo za nami, začala som vyvádzať.

"Čo teraz? Sleduje nás. Čo spravíme?"
Hruď sa mi prudko dvíhala a ruky sa mi roztriasli.

"Ukľudni sa. Zvládneme to. Stratíme sa mu medzi autami a potom vypadneme z auta a utečieme, dobre? Hlavne kľud," snažil sa ma ukľudniť ale moc sa mu to nedarilo.

Pokúsili sme sa schovať medzi autá a po pár minútach sme čierne auto stratili z dohľadu. Trochu som sa ukľudnila.
Zaparkovali sme auto na preplnenom parkovisku, zobrali sme tašky a utekali. Šli sme do mesta a stratili sa v dave ľudí.

Rick sa poobzeral a zbledol. Ukázal nenápadne na vysokého muža s ryšavými vlasmy a čiernym klobúkom. Pozrela som sa na Ricka, pretože sa mi nechcelo veriť, že by niekto kto nás chce zabit bol takto nápadne oblečený.
Rick však trval na to, že je to určite on.

"Fajn, čo teraz? Kam pôjdeme?" znovu som panikárila. Rick ma chytil za ruku a stisol ju, aby ma ukľudnil.

Zabočili sme do takmer prázdnej uličky a vstúpili sme do nejakej malej reštaurácie.
Rick ma ťahal na záchod, kde bolo našťastie dosť veľké okno. Rýchlo sme cezeň preliezli a upaľovali ďalej. Po desiatich minútach behania a samého preliezania plotov a okien, sme sa zastavili. Pritisli sme sa chrbtami k stene a ja som sa pozrela, či ho náhodou neuvidím. V tom však Rickovi pri hlave ťukla poistka zbrane. Ryšavý muž stál vedľa nás a usmieval sa.

"Naozaj ste si mysleli, že keď preleziete pár okien a preskočíte pár plotov, že vás nenájdem?" usmial sa ešte viac a namieril pištoľ na Rickovu hlavu.

"Nestačí si iba zmeniť farbu vlasov a odtrhnúť značky od auta," vysmieval sa.
Potom namieril zbraň na mňa a Rick úplne stuhol.