Midnight Red

Sladký domov

CLAIR

Vrátila som sa domov zo školy a zamierila som do izby. Vybrala som zošity a začala si robiť úlohy, keď v tom niekto zazvonil. Vyšla som z izby, že otvorím, no moja mama ma predbehla. Otvorila dvere a v nich stáli policajti.

Pochytila ma panika.
Vedia, že som pila? Ešte niesom plnoletá, bude z toho problém?
V hrdle mi navrela hrča, ktorá nešla prehltnúť.

"Dobrý deň. Kde ste boli včera medzi jedenástou večer a piatou ráno?" opýtal sa jeden policajt.

"Bola som doma," odpovedala mama a pozrela sa na mňa so zdvihnutým obočím. Jej okuliare spôsobili, že vyzerala ešte prísnejšie.

"Ja som bola tiež doma," zaklamala som. Ak by sa mama dozvedela, že som pila v bare, zabila by ma a títo dvaja policajti by ju strčili do väzenia. Vlastne som ju tým chránila.

"Prečo to potrebujete vedieť?" opýtala sa mama.

"Ráno sme v prístave našli mŕtvolu vo vreci. Zisťujeme, či náhodou niekto niečo nevidel. Kamerové záznamy boli ukradnuté."

Nepamätala som si nič čo sa stalo v prístave, iba to, že som spadla.

Policajti sa nám poďakovali a odišli. Mama zatvorila dvere a otočila sa na mňa.

"Prečo si klamala?" povedala popritom, ako kráčala do jedálne. Sadla si za malý kruhový stôl a naznačila mi, aby som si sadla tiež.

"Ako vieš, že som klamala?" prekvapila som sa. To ma až tak dobre pozná?

"Keď si večer došla domov, robila si taký rachot, že by to v hrobe zobudilo aj moju mamu," povedala a zamračila sa.
"Tak kde si bola večer?"

"V bare s Ellou, Jennifer a Abigaile," priznala som.
"Čo ste robili v bare?!" rozčúlila sa.
"Oslavovali sme moje narodeniny," bránila som sa.

"V bare? Nemohli ste ísť niekam inam?"
Na chvíľu sa odmlčala, potom pokračovala:
"Buď rada, že to nepoviem otcovi."

Bol to môj nevlastný otec, ale mama o ňom hovorila ako o mojom skutočnom otcovi. Neznášala som to.

Mama sa na mňa mračila a ťukala prstami po stole.

"Najprv si si prefarbila vlasy načerveno, potom si sa začala obliekať ako bezdomovec. Obvinila si svojho nevlastného otca, že ťa sexuálne zneužíval a teraz zistím, že sa opíjaš v bare?!" vybuchla znovu.

Zmienka o tom, čo mi môj nevlastný otec robil vo mne otvorila boľavú priepasť.

"Ty mi stále neveríš?" nemohla som tomu uveriť. Povedala som jej to, aby mi pomohla, aby to zastavila, aby ho poslala preč z domu.
No ona mi neverila. Verila môjmu nevlastnému otcovi viac ako mne. Nahovoril jej, že som si to vymyslela, že som klamárka a že by nič také nikdy neurobil. No pravda bola taká, že ma už od mojich pätnástich znásilňoval. A keď som sa pokúsila kričať, zacpal mi ústa. Vždy som sa snažila brániť, ale nikdy mi to nevyšlo. Odvtedy mám každú noc nočné mory a neviem sa toho zbaviť.

"On by to nikdy neurobil, tak si prestaň vymýšľať!" rozkričala sa na mňa.
Kričala na mňa ešte dobrých desať minút a potom ma poslala do izby.