Midnight Red

Možem? Nemôžem?

                                    RICK

Clair už ležala v posteli a spala, no mne sa to nedarilo. Stále som myslel na to, čo mi povedala pri obede. Mala iba pätnásť! Mal som sto chutí ísť späť, nájsť jej nevlastného otca a vlastnoručne ho uškrtiť. Síce som povedal, že niesom vrah, no pri ňom by som veľmi rád urobil výnimku.

Dnes spala kľudne, alebo aspoň kľudnejšie ako naposledy. Možno som s ňou nemal utiecť, mal som sa pokúsiť prehovoriť otca, aby ju ušetril, ale už nebolo cesty späť. Naviac, ani by sa mi nepodarilo otca presvedčiť.

Musíme sa zbaviť auta čo najrýchlejšie, inak to dopadne zle.

Otvoril som telefón a keď som otvoril sociálne siete, všade sa písalo o zmiznutí nás dvoch.

Dvaja tínedžeri sú nezvestný už dva dni! Sú mŕtvi, alebo ešte dýchajú?

Samé sprosté články. Otvoril som jedno video, kde sa polícia rozpráva s nejakou ženou, asi Clairinou matkou a nejakým pánom. Keď som uvidel jej nevlastného otca, ani neviem prečo, ale pochytil ma obrovský hnev.

Pozrel som sa na Clair a niečo divné sa vo mne prebudilo. Tvár mi zalial rumenec, tak som sa hneď schoval pod paplón a snažil sa spať.

***

Už hodinu som sa snažil zaspať, ale myšlienky mi stále blúdili ku Clair. Myslel som na jej krásny úsmev, ktorý mne bohužiaľ nikdy nevenovala. Na jej krásne vlasy, ktoré boli pekné ako v červenej, tak aj čiernej. Na jej nadpozemské modré oči, na jej krásne tvarované prsia a boky.

Nemohol som si však dovoliť zamilovať sa do nej. Oboch by nás to zabilo.