Midnight Red

Panika

RICK

Keď sme išli autom, videl som na nej, že bola totálne vystresovaná. Ale čo som mal robiť? Zabiť ju? Nechať Jima, aby ju zabil?
Veď bola iba opitá a ani si skoro nič nepamätala. Nezaslúžila si smrť.

Zastavil som v jednom malom mestečku a išli sme do najlacnejšieho hotela. Na recepcii sme si vypýtali izbu s dvomi posteľami. Clair bola tak vystresovaná, že hneď zaspala.

Hotelová izba bola maličká. Dve postele, jedna kúpeľňa so sprchou, umývadlom a záchodom a jedna maličká skriňa. Ale za tú cenu som nemohol očakávať televízor a chladené šampanské.

Clair sa v spánku nepokojne prehazdovala. Smutne som na ňu pozeral a prial som si, aby sa do tejto situácie nikdy nedostala.

Ak by som jej však povedal, že to môj otec ju chce zabiť a chce, aby som ju zabil práve ja, nikdy by som ju z mesta nedostal. Vlastne ma aj prekvapilo, ako ľahko som ju dostal do auta.

No odísť z mesta nebude stačiť. Musíme odísť preč zo štátu, alebo možno na iný kontinent, neviem. Otcových mužov sa tak ľahko nezbavíme.

Mali by sme si možno zmeniť farbu vlasov a dať si farebné šošovky. Chcel som ich ísť kúpiť, ale rozmyslel som si to. Nemohol som ju tu nechať samu.

Ľahol som si na posteľ a premýšľal som, ako sa z tejto kopy sračiek dostať. Nakoniec som, ani neviem ako, zaspal.

***

Zobudil som sa a rýchlo sa okolo seba poobzeral. Bola tma, takže bola noc. Clair stále nepokojne spala a triasla sa. Až potom som si uvedomil, že v izbe bola strašná zima. Potichu som podišiel k oknu a zatvoril som ho. Už bola jeseň, za chvíľu mala byť zima. Všimol som si, že Clairin paplón ležal na zemi, tak som sa zohol a chcel som ju prikryť, no v tom sa Clair zobudila. Vyplašene uskočila, až spadla z postele. Podišiel som k nej, ale rýchlo sa odo mňa odsunula a krčila sa na zemi.

"Kľud to som len ja," snažil som sa ju upokojiť, no nereagovala. Sedela chrbtom pri stene ako najviac sa dalo, hlavu si zakrývala rukami, akoby sa bála, že ju udriem. Ruky sa jej triasli a hruď sa jej prudko dvíhala.

"Clair, to som ja. Rick. Sme spolu v hoteli, pamätáš?" skúsil som to znovu a opatrne som si k nej čupol. Odsunula si jednu ruku z tváre a keď ma zbadala spustila aj druhú ruku. Usmial som sa na ňu.

"Si v poriadku?" opýtal som sa. Nič nepovedala, iba prikývla. Pomohol som jej vstať. Celá sa triasla a ja som vedel, že so zimou to nemá nič spoločné. Uložil som ju na posteľ a prikryl paplónom.
"Čo sa stalo?" opýtal som sa.

"Iba zlý sen," zachrčala. Nemusel som byť nejaký génius aby som vedel, že klame.