Cold hearted [ Min Yoongi ]

🌖

O hodinu pred

Yoongi Pov :

Sedel som za stolom s rukami vo vreckách hladiac do obrazovky počítača
Robiť hudbu nie je až taká sranda
Som zastavený na jednej minute už týždeň a neviem čo tam vymyslieť.

Zrazu sa mi otvorili dvere od izby
"Ideme do skúšobne ak by sa ti dalo pridi " povedal Hobi
Prikyvol som
Hobi následne s ostatnými odišli

Vzal som mobil zo stola a ľahol si na posteľ 
Otvoril som Twitter že či ma tam niečo povzbudí ale opak bol pravdou
Už si pomaly zvykám na to že ma považujú za lenivého a antisociála
Ale žeby poukazovali na to ako vyzerám je pre mňa nové
Teda teraz som si to až začal všímať
,,Si príliš chudý"....existuje metabolizmus ?
,,Si moc cold-hearted".... Len nemám rad ľudí
,,bol by si krajší keby sa usmievaš".... Eh nechce sa mi a nemám dôvod

*

Pokrutil som hlavou
Nechce sa mi už viac čítať nezmysli
Vstal som a hodil na seba mikinu
Postavil som sa pred zrkadlo a dal si okuliare a rúško
Vzal som kľúče a vypadol z domu

Otvoril som mobil a šiel do správ
"Chalani idem za vami za desať minút som tam" napísal som

*

Akurát som prechádzal okolo stanice pozerajuc sa do zeme a všimol som si svojej rozviazanej šnúrky na na topánke
Ešte že som zastavil ináč by ma to dievča ktoré práve preletelo okolo mňa zhodilo na zem
Sklonil som sa k zemy a začal si viazať šnúrky
Periférne som videl človeka ktorý sa rýchlo približoval ku mne
Otočil som celu hlavu ale skôr než som niečo mohol som dopadol na zem spolu s osobou ktorá mi stihla ešte kopnúť do ramena
Bolesť v rameni ktorú som už dlho od operácii necítil sa mi vrátila a úprimne nechýbalo mi to

Postavil som sa držiac si rameno
Bolo mi úplne kto to je bol som pripravený začať konflikt
"Ah do pice aj s tým! Nevieš dávať pozor ?!" Pozeral som sa na svoje rameno a stláčal bolestivé body na ňom
"Prepáčte mi to, moja chyba" povedala ale ten hlas mi prebodol uši
Mala nesmierne pekny hlas ale nesmiem sa nechať rozhodiť
"Ste Okay ?" Dodala a poztel som sa na ňu
"Ste ? Som tvoj ročník do kelu-" zarazil som sa
Moje srdce mi tĺklo až v krku
Jej modré oči sa na mňa pozerali tak že som jej mohol vidieť až do duše
"Tak si Okay ?" Spýtala sa
Pokrutil som hlavou a vrátil sa späť do reality
Odkašlal som si
"Ehm áno-"
"No tu si hľadala som ťa, zase si sa rozplaštila na zemy ? Ah nevšímajte si to, ak nemá modriny tak je väčšmi na zemy, no poď" dievča ktoré ako som hovoril ma len tak tak obišlo ju zdvihla zo zeme a druhé si dala na seba okuliare
Až teraz som mal dokonalý výhľad ako jej gaštanové vlasy vejú vo vetre
Teda domyslel som si že majú takú farbu kvôli slnku a okuliarom som ken tak tak videl
"Prepáčte- prepáč že som do teba nabúrala" predtým než som stihol niečo povedať ju dievčina ťahala preč
"To nič...." Povedal som pre seba a vzdychol si
Všimol som si že na zemy leží peňaženka
Došlo mi že asi patrí jednej z nich
Vzal som ju a pozrel smerom km bežali no už boli dávno preč
Nemalo význam bežať za nimi
Nič sa iné nedalo robiť a určite už meškám
Chalani ma už čakajú musím proste ísť
Vydal som sa teda ďalej svojou cestou s hlavou vytýčenom dolu a v mysli sa mi zjavoval obraz dievčaťa ktoré sa na mňa pozeralo
Tie jej modré oči sa mi vryli do pamäti
Dal som si sluchatka do uši s hudbou no na iné myšlienky sa mi nedalo
Ako je to možné ?!
Kiež by ju stretnem znova ? Nie nie na čo to myslím....veď je to len baba
A peňaženku dám po skúške na políciu a čo sa bude diať s ňou ďalej je už na nich

*

Zadal som kod a dvere sa mi otvorili
"No neverím konečne si tu !" Povedal Tae a zdvihol do vzduchu ruky
"Čo ti tak trvalo ? Už sme chceli začať bez teba" povedal Namjoon
Ironicky som sa usmial
"Milé od vás" sadol som si za počítač
"Si Okay ?" Spýtal sa Jimin
"Hm? Čo ? Áno prečo ?"
"Zadávaš do hesla úplne nezmysli, takto si neotvoriš komp" zasmial sa
"Oh ozaj" zmazal som písmena a čísla ktoré som tam napísal bez toho aby som vedel a dal tam svoje heslo
"Naozaj si vpohode ?" Spýtal sa Jimin
"Áno som len teochu som si prečítal pár veci o mne na Twitteri"
"Och, dúfam že si sa poučil, tie fámy sú tam vždy a prečo si ich netreba všímať" povedal
Vzdychol som si a otvoril hudbu na ktorej robíme
"Ale mám taký pocit že to nie je všetko " povedal Jungkook
"Vyklop to čo ťa trápi ? Si červený až po uši" uškrnul sa
"Ouuu aký človek ťa takto rozhodil?" Spýtal sa Hobi
"Dajte pokoj !  Tak chcete to dnes dokončiť alebo nie ?"
"Dobre kľud, ma pravdu poďme na to " Tleskol Hobi a pošúchal si dlane 

Jimin a Tae sli k mikrofónu za sklom a už som čakal kým som mohol stlačiť enter
Ako náhle Jimin ukázal palec hore sme začali

*
Chalani už odišli a zostal som len ja
Ešte som musel spraviť pár úprav v hudbe aby to nebol odpad teda aspoň pre nás

Vypol som počítač a zhasol svetla
Odišiel som so zabuchnutim dvier
Strčil som si ruky do mikiny a odišiel

Kráčal som tichou ulicou a a bolo pocut len decká ktoré sa vracali z party
Svetlo od stanice upútalo moju pozornosť
Zastavil som a chvíľu tam hľadel naň
Posunul som hlavu a pri vlakovej stanici stáli ony
Obe prechádzali z miesta na miesto hladiac na zem
Vzal som z vrecka peňaženku a kukol do nej či nenájdem (peniaze 😂)  občiansky alebo niečo čím by som ich mohol osloviť
Našťastie som našiel zdravotnú kartičku a na nej bola fotka dievčaťa s tými gaštanovými vlasmi a modrými očami
Takže Avril sa volá
Rychlim krokom som prešiel k ním
Obe si ma všimli ale nevednovali mi až takú pozornost
"Si si istá že ju nemáš v kabelke ?" Spýtalo sa dievča s krátkymi vlasmi
"Hovorím ti už po niekoľký raz že nie- Oh to si ty ten ktorého som takmer zabila " pousmial som sa tejto poznámke
"Toto bude asi vaše, našiel som to na zemy" dal som jej do ruky peňaženku
"Oh bože " vzdychli si
"Zachránil si nám krk a jej hlavne samozrejme"
"Ako sa ti môžem odvďačiť ?" Spýtalo sa dievča a po novom Avril
"To nič, len som hľadal majiteľa a to bolo všetko nič za to nechcem " odpovedal som
Usmiala sa a prikývla
"Tak ďakujem !" Povedala
"No pod Ave mame ešte dve hodiny než nám príde vlak "
"Dobre teda tak ešte raz ďakujem" povedala a poberali sa preč
"Vpohode, užite si to!" Obe prikyvli a odišli
Avril mi venovala ešte jeden pohľad s úsmevom a potom sa zarozprávala s babou vedľa nej 
Usmial som sa  a šiel svojou cestou