Cold hearted [ Min Yoongi ]

🌗

Yoongi Pov :

Vrava utíchala ako náhle ľudia opúšťali miestnosť
Fanmeeting sa skončil a ostali sme tu iba my v backstagi
Všetci sme sa pobalili a čakali kým nás pustia
Ľahol som si na gauč
"Počujte počas koncertu som videl našich a sedeli vedľa tvojej mami a sestry " Povedal Jimin hovoriac Hobimu
"Áno videl som ich, čo vy chalani ? Mali ste tam rodinu ?"Spytal sa Hobi
"Naši nás pozerali live" odvetil Tae
"Áno hej aj moji " prikyvoval Namjoon
"Mama mi pisala že to sledovali na telke " povedal Jin
"Mama došla ale až ku koncu " potom sa ich pohľady pozreli mojim smerom
"Čo je ? Naši tam neboli ak sa chcete spýtať na to," zatvoril som oči že si pospím
"A nevolali ti ?" Spýtal sa Jimin
"Nie, ale je mi to jedno " odvetil som
Ďalej mi nič nehovorili

Vždy vedia kedy majú prestať komunikovať so mnou lebo vedia že moje odpovede nie sú to čo chceli počuť
Ale aj tak si niekedy prajem aby ma donútili hovoriť

"Dúfam že vás neruším chalani, ale už môžte ísť do hotela" povedal nám chlapík ktorý nám robil ochranku
Posadil som sa
"Tak poďme už chcem zaľahnúť do postele " povedal som a následne sme odišli

Bol už večer čiže na okolo neboli fanúšikovia ktorý by nám bránili odísť
Ale aj tak som si dal čierne okuliare, ústa mi zakrývali rúško a cez hlavu som mal prevedení kapucňu od mikiny

Vysadili nás na hoteli a pobrali sme sa do izieb
Izbu som mal spoločne s Taem

Kým Tae bol v sprche ja už som bol zakopaný v perinách
V hlave mi znel rozhovor ostatných
Niektorý rodicia boli na koncerte a iný sledovali na živo
Tí moji mi ani nezavolali
Preblisklo mi aj v hlave veta ktorú mi dievčina povedala : "usmievaj sa viac "
Chcem....ale nemám prečo

Pár mesiacov neskôr ...

Author Pov :

Skončil sa školský rok
Dievčatá Lily a Avril si držia v ruke vysvedčenie zatiaľ čo čakajú na autobus

Avril Pov :

"Nah už iba jeden rok a idem preč z tejto diery," povedala Lily
Usmiala som sa
"Chceš ma tu nechať medzi tými úbožiakmi"Spýtala som sa
Prevrátila oči
"Ako ti to vysvetliť....nie len naozaj ma to tu nebaví, je to tu tak obyčajné, chcem ísť do iného mesta" bola som ticho
" Viem že je to na rýchlo ale chcem ísť dnes do Seoulu si to tam ísť očekovať a očakávam že sa pridáš" prevrátila som oči
"Kamo je to päť hodín vlakom-"
"No taaak, sama to nezvládnem, plus potrebujem mať ochranku pri sebe keby si niekto dovoľoval " uškrnula sa
"Ja nevieeem, naši sú v týchto veciach-"
"Bože povieš že si so mnou a mňa predsa majú radi nie ? Proste im povieš že do zajtra sme doma, obeháme pár barov, zbalíme pár sexošov a ráno sme opäť v našim nudnom meste " povedala a čakala na moju odpoveď
"Hhh tak to by som chcela vidieť ako sa môžeš okolo nejakého chlapa....fajn pôjdem" zviskla od radosti
Akurát nám prichádzal autobus
"Vedela som že neodmietneš "
"Skôr ti neviem povedať nie" Usmila som sa
Prevrátila oči
Autobus zastavil a my sme doň nastúpili

V Seoule

Author Pov :

Obe vystupili z vlaku
Avril sa začala preťahovať ako to len šlo
Lily na druhu stranu mala energie na rozdávanie
"Hhhh Ave pozri na ich stanicu, o stokrát lepšia než naša" obzerala sa okolo seba
"Stále nemozem tomu uveriť že ma naši pustili a že prikývli na moj návrat o štvrtej ráno " prekrížila ruky
"Sme plnoleté zlatko môžme si robiť čo chceme"
"Hovor za seba, ale hej naši ťa majú očividne radi"pousmiala sa ale očividne Lily nevnímala
"Ave poďme rýchlo lebo nás zavrú všetky podniky " Lily sa rozbehla von z vlakovej stanice
"Lily čakaj!" Avril sa ju snažila dohnať no aj tak zaostávala
Akonáhle vyšla z budovy ju oslepilo jasné slnko
Nevidela kam beží ale aj tak šla
Po chvíli však zakopla o človeka ktorému venovala silný kopanec do ramena
Zvalila sa na zem a oškrela si dlane
"Ah do pice aj s tým! Nevieš dávať pozor ?!" Človek do ktorého nabúrala sa postavil drziac si rameno
"Prepáčte mi to, moja chyba" Avril vzala zo zeme svoje okuliare a začala si ich čistiť
"Ste Okay ?" Pozrela sa hore i keď kvôli svojmu zraku nevedela rozpoznať že to je vlastne Yoongi
Ani by to nezistila kvôli tmavým okuliarom a rúšku
"Ste ? Som tvoj ročník do kelu-" Yoongi sa konečne na ňu pozrel a zarazil sa
Nevedel prečo ale srdce sa mu rozbúchalo neskutočným spôsobom
Nachvíľu normálne prestal vnímať
"Tak si Okay ?" Spýtala sa
Pokrutil hlavou a vrátil sa späť do reality
Odkašlal si
"Ehm áno-"
"No tu si hľadala som ťa, zase si sa rozplaštila na zemy ? Ah nevšímajte si to, ak nemá modriny tak je väčšmi na zemy, no poď" Lily ju zdvihla zo zeme a Avril si dala na seba okuliare
"Prepáčte- prepáč že som do teba nabúrala" predtým než stihol niečo povedať ju Lily ťahala preč
"To nič...." Povedal pre seba a vzdychol si
Vydal sa ďalej svojou cestou s hlavou vytýčenom dolu a v mysli mal len ten jeden samý obraz dievčaťa ktoré sa naňho pozeralo
Tie jej modré oči sa mu vryli do pamäti že nedokázal myslieť na nič iné
Nevedel pochopiť ako môže mat niekto take krásne oči žeby dokonca pripomínali anjela