Thanatosova dcéra

5. kapitola

Už som tu vyše roka, ktorý ubehol veľmi rýchlo.

Okrem môjho domáceho učiteľa Rosária trávim všetok čas s Alecto, ktorá má učí vrhať nožmi a so strýkom Hypnosom alebo otcom, ktorí ma učia používať svoje krídla.

Presne ako povedal otec, moje krídla vždy boli a sú mojou súčasťou, a teraz by som si bez nich nevedela predstaviť svoj život.

Čo mi ešte veľmi nejde je pristávanie so stŕmhlavého letu nadol, no to doriešime neskôr.

* * * *

Ráno som sa hneď vybrala do knižnice, kde zvyčajne ráno aj raňajkujem.

Áno, áno, skôr ako ma tu začnete okrikovať, že v knižnici sa jesť nemá ohradím sa tým, že nejem priamo v knižnici. Ono sú to vlastne dve prepojené miestnosti, z ktorých tá oveľa väčšia je knižnica a v druhej je veľká čierna pohovka a aj stôl. V tej druhej, prirodzene, raňajkujem.

Pri dverách som zastala a až priam samoľúbo som ich otvorila pomocou triku, ktorý som sama vymyslela.

Roztvorila som krídla a vzniesla sa hore, asi meter nad zemou. Mám krídla také ako má otec, ibaže tie moje nemajú taký ten fialový nádych, tie moje sú čisto čierne, ako krídla havrana.

Z tejto výšky som pomaly začala pristávať, pričom, keď som bola vo výške kľučky, zatlačila som ju, a tak otvorila dvere.

Keď som vošla dnu mamu som nikde nevidela, takže som predpokladala, že ešte bude v jej a otcovej izbe.

Po asi piatich minútach rozhodovania, čo si prečítam som v miestnosti zacítila ešte jednu prítomnosť, ktorá aj hneď dala vedieť, že je tam.

,,Moja pani, vaše raňajky," ozval sa nevýrazný hlas Mariely.

,,Ďakujem," povedala som a hneď si sadla za stôl a začala jesť.

Hneď ako som dojedla, vyšiel z tieňov otec s rukou okolo maminho pása.

,,Raven, otec ti chce niečo povedať alebo navrhnúť, ako chceš," začala mama, no potom to prebral otec, ,,bol by som rád, a teda prirodzene ak by si chcela, keby si mi chodila pomáhať do práce. Lord Hádes to schválil a pre teba by to malo tú výhodu, že sa môžeš niečomu priučiť. Konečné rozhodnutie je prirodzene na tebe, ale ak povieš áno, len tým získaš."

Keď mi to hovoril, rozžiarila sa mi celá tvár.

,,Áno, to je viac ako isté, že chcem. Kedy začíname?" bola moja prirodzená reakcia.

,,Hneď ako budeš pripravená. Ja musím hneď ísť, ale požiadal som Alecto, aby na teba počkala a potom ťa zavedie ku mne. Výborne, to jesto všetko. Porúčam sa."

Hneď potom, čo dopovedal pobozkal mamu na líce, na mňa s hrdosťou v očiach kývol, prirazil päty k sebe a ponoril sa do tieňov.

Potom, čo odišiel som taktiež dala mame bozk na druhé líce a odišla do izby prezliecť sa.

Na túto príležitosť som zvolila čierne rifle, červené tričko, čierny opasok, čierne vojenské čižmy a čiernu koženú bundu.

Vlasy som si dala do vrkoča a okolo hlavy uviazala čiernu šatku.

Potom prišli na rad nože, pre istotu.

Dva som si dala do čižiem, dva do rukávov, dva za opasok, dva do vreciek na bunde. A nakoniec jeden som si uviazala do vrkoča a jeden za šatku.

Alecto ma odniesla k otcovi a tam sa začala naša robota.

Práca môjho otca pozostáva v tom, že zabraňuje dušiam mŕtvych odísť z podsvetia. Tentokrát som mu pri tom pomáhala aj ja.