Thanatosova dcéra

4.kapitola

Zobudila som sa na pieseň Lights out od Breaking Benjamin, ktorá bola nastavená asi na 100 %-nú hlasitosť. To zobudí snáď každého, aj keď, ja to neviem tak celkom posúdiť, keďže som ľahký spáč.

Hneď som vyskočila z postele a išla si opláchnuť tvár studenou vodou. Po dokončení ranných hygienických rituálov som vyšla z kúpeľne a natrafila na ducha mladého dievčaťa, moju slúžku.

,,Moja pani," pozdravila sa s úklonom. Ja som odzdravila kývnutim hlavy.
,,Aké chcete šaty na Váš veľký deň?"
,,Tie s dlhým opaskom," povedala som rozhodne. Vždy viem, čo si chcem obliecť.
Tie šaty boli čierne s dlhými rukávmi, olemované striebornými niťami a dlhý strieborný opasok, ktorého koniec je až takmer po zem.

Po prezlečení sa do šiat mi Mariela, tak sa volala slúžka, upravila vlasy do typického elfského účesu, ktorý som zvyčajne nosila.

Z izby som vyšla presne o ôsmej a vybrala som sa do knižnice.

Priamo pri dverách stál kostlivec oblečený v obleku, aký má osobná stráž a hneď ako som k nim podišla mi bez slova otvoril dvere.
Ako odpoveď som mu kývla hlavou a vošla dnu.

Mala som v pláne stráviť tam čas dovtedy, kým po mňa nepríde mama.

Približne hodinu a pol som čítala Troch pátračov (áno, máme tu všetky druhy kníh), ďalšiu polhodinu som popíjala zelený čaj, ktorý mi priniesla Mariela a ďalšie skoro dve hodiny som strávila počúvaním hudby.

Posledná skladba bola od Led Zeppelin Stairway to heaven, keďže presne vtedy, keď skončila vošla do knižnice mama a zavolala ma do trónnej sály.

Hneď pri vstupe do nej ma najviac upútal dlhý čierny stôl, na ktorom bolo plno jedla, najviac sa tam vynímala veľká trojposchodová čierno-červená torta.

Aj výzdoba, v podstate všetko, bola ladená do mojich obľúbených farieb čierno-červená.

No tá všetká výzdoba a jedlo boli v porovnaní s osobami tam (pozn. autora osoby a nie ľudia, pretože vlastne nikto z nich nebol človek) len maličkosť.

Prv, a nemôže to byť inak, som si všimla lorda Hádesa a jeho manželku, ktorí sedeli na svojich trónoch a vyžarovala z nich taká autorita, nóblesa a vznešenosť, akoby tento deň patril im, čo nehovorím v zlom, len, že toto uchváti snáď každého, kto ich vidí.

Vedľa nich boli samozrejme vojaci na stráži, ako zvyčajne. Tento raz vyzerali ako osobná stráž v čiernych oblekoch. No inokedy sú v uniformách niektorej z vojen, napríklad z tej občianskej (Sever proti juhu) a držia zbrane.

Pod trónmi, ktoré sú na vyvýšenom mieste, stál môj otec, ktorý stál ako vždy v pozore, rovný ako lata, no v tvári sa mu zračila uvoľnenosť.

Hneď ako sme s mamou vošli do sály, podišla rovno k nemu a on jej pobozkal kĺby prstov ako pravý džentlmen, ktorým aj je.

Vždy, keď stoja spolu, sú ten najkrajší pár, aký som kedy videla. Nie, žeby som ich videla veľa, ale aj tak.

Otec má na sebe svoj najlepší celo čierny oblek. Keď by ste sa naňho pozreli pozorne, videli by ste, že to nie je obyčajná látka. Bol vytvorený z tieňov.
Mama mala na sebe čierne šaty, taktiež vyrobené z tieňov.

Na druhej strane, oproti rodičom, stál strýko Hypnos a pri ňom môj domáci učiteľ.

Otec mal pohľad zabodnutý do podlahy, no keď som vošla vztýčil hlavu a pozrel na mňa s miernym úsmevom s hrdosťou v očiach. Mama mala na tvári mierny úsmev a radosť v očiach.
A strýko Hypnos? Ten ležérne stál, úplný protiklad môjho otca, pozeral na mňa so širokým úsmevom, ktorý odhaľoval jeho snehovo biele zuby a keď som zachytila jeho pohľad, žmurkol na mňa.