Thanatosova dcéra

3.kapitola

Preskočenie času

Dnes je piatok 11. augusta a zajtra budem mať sedem rokov. Už sa na to neviem dočkať!

Za tie tri mesiace som si zvykla na život v podsvetí. Možno by ste to nečakali, ale zažila som tu kopu srandy.

Najvtipnejší sú Hypnos a otec, keď sa začnú hádať. Hypnos skoro stále vytáča môjho otca do nepríčetnosti, hlavne vtedy, keď sa robí, že je jeho starší brat (aj keď sú dvojčatá) a volá ho Thany. Otec vie vždy udržať neutrálnu tvár, ale viem, že mu to vadí. Ale, keď sa Hypnos otočí môjmu otcovi chrbtom, vrhá naňho smrtiaci pohľad a krúti očami, čo ma vždy rozosmeje.

Veľmi dobré vzťahy mám s fúriami, hlavne s Alectó. Ona bola ku mne milá už hneď ako som prišla. Niekomu môže jej náročná povaha vadiť, ale ja sa s ňou viem porozprávať vždy.

Ďalší, koho som si obľúbila, je Charón.
Strýko Charón (je to otcov brat) je veľmi milý a je aj vtipný a svoju prácu berie vážne. Je prievozník, preváža duše do podsvetia po rieke Styx. Lenže cez neho sa dostanú len tí, ktorí mu zaplatia.
Otec povedal, že odkedy Charón objavil talianske obleky, ktoré inak vkuse nosí, stále požaduje o zvýšenie platu, lenže aj tak ho všetci ignorujú.
Chudák strýko Charón. Dúfam, že raz bude mať šťastie.

Čo sa týka pána môjho otca, Lorda Hádesa, o ňom nemám veľa, čo povedať, pretože s ním som sa stretla len raz, a to vtedy, keď som tu prišla. Určite, je formálny ako môj otec, to sa mi na ňom páči. Ale je aj dosť strašidelný, keď chce byť. No je to pán môjho otca, jeden z ,,Veľkej trojky" bohov, čo je Zeus, Poseidón a Hádes, takže mu prejavujem úctu ako môj otec.

Manželka Lorda Hádesa má úplne inú povahu ako jej manžel. Ona sa zase ku mne správa ako babka, ktorú som nikdy nemala. Mama hovorí, že ma veľmi rozmaznáva, aj keď podľa mňa jediný, kto má rozmaznáva je otec, stále hovorí, že som otcovo dievča. No jedna vec sa mi na nej nepáči, a to je to, že všade musí dávať kvety.

Raz sa mi pokúsila dať do izby kvety na parapetu a nedopadlo to veľmi dobre. Všetky mi zomreli. Odvtedy mi nedá ani priblížiť sa ku rastlinám, čo mi neprekáža.
Možno sa pýtate prečo je Persefona teraz v lete v podsvetí. Dobrá otázka.

Povedala mi, že hlavne kvôli mne.
Hovorila niečo o tom, že nikdy sa nestarala o dieťa, alebo niečo také.
Veľmi som ju vtedy nepočúvala.

* * *

Akurát idem do knižnice, kde si chodím čítať knihy, pretože až doteraz som mala domáce vyučovanie. Keby som žila mimo podsvetia chodím do normálnej školy, ale teraz to tak nie je. Učí ma Rosário, takže je jasné, že moje obľúbené predmety sú matematika a chémia.

Och, vy neviete, kto je Rosário. Znova som sa nechala uniesť. No nič. Tak Rosário. Je to môj domáci učiteľ. Je veľmi milý a vie výborne naučiť. No najviac zanietene vysvetľuje matematiku a chémiu, ako som už povedala.

Čo by som o ňom ešte povedala. Aha. Je tu ešte jedna, najdôležitejšia vec, je to zombík.

Dobre, viem, že mám len sedem rokov a chémiu by som ešte nemala mať, ale nechcem Rasáriovi pokaziť radosť. Keby ste ho videli ako robí niektoré pokusy ani vy by ste nič nepovedali.

Pred dverami knižnice som sa zastavila. Skúšala som sa natiahnuť po kľučke dverí, ale nepodarilo sa mi. Som proste malá. Všetky dvere v Hádesovom paláci sú veľké a majú vysoko kľučky dverí. A teraz čo?
Skôr ako som stihla vymyslieť nejaký plán, objavil sa za mnou Rosário.

,,Potrebujete pomoc moja pani?" spýtal sa zdvorilo. Pri tomto oslovení som prekrútila očami.
,,Pán učiteľ, nemusíte mi hovoriť ,,moja pani". Ste môj učiteľ, ja mám mať úctu pred vami nie vy," tvrdohlavo som na neho pozrela, ,,a no nejaká pomoc by sa mi popravde zišla. Mohli by ste mi prosím pomôcť otvoriť dvere? Som malá, nedotiahnem tam."