Naruto no way home

časť 1 - tréning

[ ahojte chcem vás trošku zoznámiť so štýlom môjho písania takže:
,,........." -priama reč
'....'čo si postava myslí
[...] Niake moje myšlienky
To je zatiaľ všetko možno niečo ešte neskôr pridám čawte]

Bol obyčajný deň v Konohe ja Sasuke a Sakura sme trénovali s mistrom Kakashim. Hodil som kunai ale ten skoro trafil Saskeho.,, Hey usuratonkachi nechápem ako si mohol prejsť akadémiou keď si tak neschopný'' zakričal posmešne s nenávisťou v očiach. 'Takto to bolo vždy aj keď sme so Sasukem obaja mali detstvo plne samoty tak sme boli úplne rozdielny. On Sasuke Uchiha najlepší v akadémii, obľúbený medzi babami, dokonca splnil aj pár S misí a niekoľko krát ma aj zachránil pred určitou smrťou sa vždy vyhrieval na výslní s tým svojim samoľúbim úsmevom. Ja Naruto Uzumaki večné nemehlo ktoré pokazilo všetko čoho sa v živote dotklo náhodne som prešiel akadémiou a stal sa geninom. Nikdy som nemal kamarátov vždy sa mi všetci vyhýbali alebo sa na mňa pozerali pohľadom plným nenávisti niekedy ma deti na akadémii (medzi nimi aj Sasuke)šikanovali. Keď som bol mladší mal som Sasukeho rád možno by som ho aj miloval ale on mňa nikdy nie. Vždy keď som sa mu to snažil dať najavo tak ma nepočúval. Roky prechádzali ďalej a ja som postupne stratil aj poslednú kvapku nádeje. A tak som tu snažím sa zdokonaľovať ale moc mi to nejde.Možno preto lebo aj vlastný sensei ma nenávidí a stále z niečoho obviňuje len mi nikdy nepovedal z čoho'.Sakura sa na mňa pozrela a vzápätí sa hneď aj otočila,smiala sa. Kakashi sa obzrel tiež zaujímalo ho čo sa Sakure zdá tak strašne smiešne na to aby mohla prerušiť svoj tréning s ním. Pozeral na mňa a aj z jeho jedného oka a zamaskovanej tváre sa dalo vyčítať že sa mračí . Usmial som sa začal si prehrabávať vlasy rukou a otočil sa smerom k Sasukemu: ,, prepáč už to viac nespravím dattebayo.'' Sasuke si odfrkol a ďalej to nekomentoval pokračovali sme v tréningu. Odvtedy panovala napätá atmosféra cítil som ako sa na mňa celý čas pozerajú a mal som problém udržať pocity na uzde. Našťastie tréning bol u konca a mohli sme ísť domov. Kráčal som smerom k domu hľadejúc na zem so slzami v očiach. Prešiel som okolo Ichiraku Ramen. Brucho mi hlasno zaškvŕkalo ale odignoroval som to a kráčal ďalej. Stál som pred dverami do svojho bytu a pomaly odomkol . Vošiel som dnu všade je bordel ale mne to bolo úplne jedno aj tak ku mne nikto nechodí. Vybral som si z chladničky balený ramen sadol za stôl. Jedol som v úplnej tme ticho prerúšalo len rozprávanie okolo idúcich nindžov. Slza mi tiekla po líci. Kedy toto všetko skončí ? Kedy sa už nebudem musieť pretvarovať? Prečo ja? Nebola by lepšia smrť ? Tieto otázky mi stále kolovali v hlave a začali sa stupňovať spolu nepríjemným pocitom v hrudi. Zrazu som sa objavil inde. Bol som v niakých katakombách a všade bola trochu rozvírena voda no nebol som tu prvý krát . Začali sa mi ukazovať najbolestivejšie spomienky stále dokolečka a pribúdali aj nové. Pomsti sa šepkal mi hlas do ucha . Hlas plný nenávisti a hnevu ktorý nikdy nepoznal lásku mužský hlas možno to bol aj môj hlas...
.