Darebáctvo sa podarilo! [HP Fanfiction]

33.

Najväčšia rana prišla len niekoľko dní po útoku na Franka a Alice.
O dva týždne neskôr sa konalo "tajné" posedenie u Potterovcov, ktorého sa Sirius nezúčastnil, pretože dôvodom tohto stretnutia bolo práve plánovanie Tichošľapovej oslavy jeho 22. narodenín. A keďže to malo byť tajomstvo, spomínaný chlapec o tom nemal vedieť.
Preto doma strážil deti a keď sa tesne po sedemnástej hodine poobede vrátila Melody domov, privítal ju aj s neskorým obedom.
Po tom čo sa najedli, sa usadili do obývačky a sledovali Jackie a Lea ako sa hrajú na huňatom koberci.
Melody si nemohla pomôcť a tak jemne načrtla "tajnú" tému.

,,Kto by to bol povedal, že už budeš mať dvadsaťdva rokov."
,,Ako že už?" pozrel na ňu mierne zamračene.
,,Príde mi to iba ako pred chvíľou, keď sme končili školu a brali sa. Vtedy si mal devätnásť," zamyslela sa.
,,No možno prešli tri roky dosť rýchlo, ale stále budem mať len dvadsaťdva a teda stále som mladý," obránil sa Sirius.
Melly sa naňho zadívala a viac-menej mal pravdu. V muklovskom svete bol vek 22 rokov ešte stále relatívne nízky. A výzoro sa Tichošľap takmer ani nezmenil - mal tetovania, stále si pestoval dlhé čierne vlasy, postavu mal vypracovanú a tvár stále mladú a krásnu. Zrejme jej to číslo prišlo vysoké iba kvôli tomu, že prišlo tak znenazdajky. Od jeho devätnástich akosi nevnímala čas a narodeniny.
,,A keby ti aj dvadsaťdva prišlo veľa, ty máš iba o rok menej, tak sa nevyťahuj," vytrhol ju svojimi slovami zo zamyslenia Black.
Zažmurkala a s úsmevom naňho pozrela.
,,Dobre prepáč."
,,Veď preto," mykol hlavou a opäť sledoval svoje dve ratolesti.
Mel sa zasmiala, pobozkala ho na líce a pritúlila sa k nemu. Sirius ju objal okolo pása a takto z gauča sledovali malú Jacqueline ako kradne svojmu bračekovi plastové kocky.

Z tejto rodinnej idylky ich vytrhol zvláštny šušťavý zvuk. Manželia Blackovci sa strhli a otočili hlavu ku hlavnej chodbe prízemia kadiaľ sa prehnala modrá svetelná guľa a zastala až v strede miestnosti priamo nad hlavami štvorčlennej rodiny. Melody inštinktívne skočila k deťom a zahľadela sa hore na modrého fénixa - Dumbledorovho patronusa.
,,James a Lily sú mŕtvi," povedal riaditeľov hlas a potom fénix zmizol.
,,Och, Merlin!" vystrašene si Melody prikryla ústa rukou.
Sirius okamžite vyskočil z pohovky a chystal sa na odchod. Schmatol prútik a obliekol si bundu.
,,Idem s tebou," rozhodne vyhlásila.
,,Nie! Musíš ostať s deťmi!" zamietol Black.
,,Leed sa o nich postará, ja...nemôžem ťa nechať ísť samého, keď James a Lily sú...sú..," srdcervúco sa rozplakala. Len dnes ich predsa oboch videla. Živých, zdravých, plných radosti a lásky. A teraz sú mŕtvi.
Tichošľap podišiel k nej, pohladil ju po vlasoch a utrel jej uslzené líca.
,,Musíš ostať s Jackie a Leom. Nikto ich neochráni lepšie ako ty. Musím zistiť čo sa presne stalo a ty musíš ochrániť naše deti."
,,Sirius.."
,,Vrátim sa Melly, sľubujem," pobozkal ju na pery.
Melody nakoniec povolila.
,,Dávaj si pozor," smrkla.
Black sa usmial, vzal si svoju lietajúcu motorku a odišiel do Godricovej užľabiny.

***

Už z diaľky bolo jasné, že sa v dome Potterovcov niečo stalo - okná boli popraskané alebo celkom vybité a dvere viseli už iba na jednom pánte. Sirius zaparkoval motorku na záhrade a pomaly sa približoval k domu. Pravú ruku s prútikom mal pripravenú a v ľavej, ktorú mal spustenú vedľa tela, zovieral oslepujúci prášok. Prešiel cez vyvalené dvere, po chodbe až do obývačky. Celé prízemie vyzeralo ako zvyčajne. Hrôza nastala až keď sa Tichošľap vybral na poschodie.
Schody boli posiate sklom a približne v strede ležalo mŕtve telo. Okamžite spoznal tmavohnedé vlasy a hnedé oči pod okuliarmi. James Potter ležal nehybne s vypúlenými očami. Sirius sa zatackal až narazil chrbtom do steny. Podvedome povolil ľavú ruku a oslepujúci prášok sa rozsypal po zemi. Zúfalo lapal po dychu a hľadel na svojho mŕtveho priateľa. Prerývane sýpal a nevedel čo má robiť. Paroháč, jeho najlepší priateľ je mŕtvy.