Na slovíčko! /ZATVORENÉ - DOKONČENÉ/

LovingWriter124

,,Kde to som?" vyhŕkla som a začala sa obzerať okolo. Sedela som na kachličkovej dlážke veľkej miestnosti. Kúpeľňa? Nie. Aspoň neviem iste. Predo mnou sa týčil rad bielych umývadiel, ktoré boli akousi ozdobou tyrkysových stien. Vľavo stála priečka, ktorá oddeľovala túto časť izby od tej druhej. Na to, že tu chýbali dvere a okná, svetla to bolo až príliš. Oči si na to museli zvyknúť.

,,V mojom sne," rozoznel sa hlas hneď vedľa mňa. Zľakla som sa a tým pádom som jemne podskočila. Otočila som hlavu k LovingWriter124 a nervózne sa na ňu pozrela. ,,Nechcela som ťa vyľakať. Môžeme začať, ak chceš," dodala.

,,Dobe," prikývla som a vybrala z tašky mne dobre známi zošit a pero. Lepšie som sa oprela o stenu a začala. ,,Okej začíname. Medzi tvoje koníčky patrí fotenie a kreslenie. Ako si sa k nim dostala? Venuješ sa im dlho a bavia ťa?"

,,Fotenie a kreslenie... až teraz som si uvedomila, že sú to veľmi podobné oblasti. K foteniu som sa dostala cez jednu svoju staršiu kamarátku, ona mala také "fotiace" obdobie, teraz dokonca vedie svoj bookstagram, keďže k čítaniu som naopak doviedla ja ju. Je to už nejaký ten rôčik, teraz sa foteniu už nevenujem tak intenzívne, ale stále je to srdcovka. Kreslenie je naopak úplne nová záležitosť, zbehlo k tomu tak nejako nenápadne, vytiahla som temperky a odvtedy na svoje prvácke dielka nedám dopustiť. Obe tieto veci ma, samozrejme, stále veľmi bavia, a hoci teraz je prioritou skôr písanie, k nim si stále rada odskočím."

,,Čo v tebe vyvolávajú? Pocity, spomienky... Čokoľvek."

,,Fotenie sú pre mňa hodiny. Tie, ktoré som strávila vonku, fotiac na mamin mobil, lebo môj bol rozbitý, hodiny, kedy som ľutovala, že som si nedoniesla foťák, aby som odfotila to či ono, moja rodina prosiaca ma, aby som jej urobila "umeleckú fotku"... Je toho strašne veľa. Kreslenie je moja súkromná vec, niečo, pre čo som si ešte nestihla vytvoriť toľko spomienok. Väčšinou sú to tiež hodiny stratené nad výkresom či plátnom so štetcom v ruke. Nič to, asi som na svoje pomery až príliš sentimentálna.

,,Ďalej tvoje bio prezrádza, že máš rada práve písanie a čítanie. Môžeš prezradiť čitateľom aký žáner máš najradšej a prečo?"

,,Pre mňa je to jednoznačne fantasy. Páči sa mi predstava vlastného sveta s vlastnými pravidlami, keďže v takomto príbehu viem nájsť oveľa viac detailov než v akomkoľvek inom žánri. Najviac čítam práve to, ale nebránim sa ničomu, okrem "historických románov" mojej babky, ktoré sú celé len o sexe. Ďalším naj žánrom sú pre mňa poviedky a shortories - asi to vidno na mojom profile. Encyklopédie sú tiež fajn, ale ako voľnočasová aktivita asi nie sú to pravé orechové. Okrem tohto je to tak z každého rožka troška."

,,Doviedlo ťa k písaniu práve ono čítanie alebo nejaká osoba? Aká bola tvoja cesta k písaniu"

,,Písať som začala ešte predtým, než som objavila akékoľvek sociálne siete. Poznáš to, typické detské básničky a rozprávky, denníky, ktoré vydržia asi dva-tri dni a komiksy. Wattpad ako aplikáciu som objavila 30. septembra roku 2019 a môj profil ešte stále existuje. Moja úplne prvá kniha tu na Watte bola fanfikcia na knižnú sériu Oksa Pollocková, až doteraz som dokopy načala zhruba desať príbehov, no dokončila som ich len dva. K Wattpadu ma doviedla už spomínaná kamarátka s bookstagramom, teraz tu už však podľa mojich informácii nie je aktívna."

,,Chcela by si jeden z týchto koníčkom dotiahnuť na profesiu, ktorú by si vykonávala ako svoju prácu a dostávala za to peniaze? Vedela by si žiť taký život?"

,,Momentálne som na hranici medzi reálnymi možnosťami a snami o budúcnosti, ale áno, definitívne by som chcela spraviť niečo z týchto koníčkov mojou profesiou. Najreálnejšie to vidím asi s fotením a písaním, keďže za čítanie sa nikomu neplatí a kresliť, ak sa na to pozrieme realisticky. Bolo by to určite úžasné, vykonávať prácu, ktorá je zároveň koníčkom. Nebudeme si klamať, všetci tu na Wattpade túžime, aby nám jedného dňa napísal agent ohľadom našich úžasných prác. Bohužiaľ, môj Jazmín nie je After."