Na slovíčko! /ZATVORENÉ - DOKONČENÉ/

FreyaZRobin

Zas a znova vysoká veža menom Stark Tower. Tentoraz som mala povolenie vstúpiť aspoň na prízemie, vďaka kamarátke, ktorá je spisovateľka a prostredníctvom svojej postavy to zariadila. Ako sa jej niečo také podarilo, nechápem a ani asi nepochopím. Ale už som tu bola a musela som si užiť, kým som mala možnosť. So slúchadlami na ušiach som tam vošla a zamierila si to rovno k sediacej FreyaZRobin na jednom sedadle a prisadla si k nej.

,,Ahoj, môžeme začať ak chceš. Pekne sa upokoj a uvoľni, keď budeš pripravená, povedz," dala som jej čas na rozdýchanie, kým som si vytiahla potrebné veci a odložila slúchadlá.

,,Ahoj," pozdravila a po chvíľke dodala: ,,Jasné, môžeme začať."

,,Aké koníčky máš mimo wp?"

,,V podstate toho nie je veľa. Rada čítam, chodím korčuľovať a do prírody, inak väčšina vecí, ktoré robím, súvisia s wp. Medzi také moje special interests patria vrtuľníky. Mnoho ľudí to nechápe, ale ja ich zbožňujem. Tiež mám rada zvieratá."

,,Ako si sa cítila, keď si prvýkrát prišla na wattpad?"

,,To už si ani nepamätám. Toto je v poradí už môj tretí účet, ľudia, čo ma sledujú už od začiatku, vedia. Ale asi som sa cítila ako tajný agent, lebo sa ma tam snažila dotiahnuť sestra a ja som sa tam o mesiac neskôr zaregistrovala bez jej vedomia. Mala som asi 11."

,,Čo ťa naučili ľudia a čas na tejto oranžovej planéte?"

,,Hlavne to, že na votes nezáleží. Naučili ma, že niekedy, aj keď sa snažíš, nemáš šancu, pretože nemajú záujem o to, čo píšeš. Ale takisto ma naučili aj to, že sa nesmieš vzdávať a vždy sa nájde niekto, komu sa tvoje práce budú páčiť. Takisto aj to, že nie všetci ľudia sú zlí a pre každého existuje niekto, s kým si bude rozumieť."

,,Čo by si v budúcnosti robiť? Aké máš plány?"

,,To je dosť neisté. V poslednej dobe ma láka psychológia alebo psychoanalýza, no som ešte mladá a neviem, kam ma život dostane. Som ten typ, čo zásadne neplánuje."

,,Podporuješ LGBTQ+ skupinu?"

,,Či podporujem sama seba? Rozhodne a všetkými desiatimi. V podstate som to podporovala, než som si sama uvedomila, že som jej členom."

,,A čo si myslíš o rasizme?"

,,Je to nechutná vec a rasisti sú odpad spoločnosti."

,,Skúšala si vlastnú grafiku? Ako to dopadlo?"

,,Skúšala, áno. Nikdy som s tým nebola spokojná. Hrala som sa aj vo Photoshope a rôznych podobných programoch, aj v Canve, ale aj tak som neprišla na to, ako to urobiť pekne. Najspokojnejšia som bola s collabom s ArtemisCP, ale to bude hlavne jej zásluhou."

,,Na účte máš aj príručku pre autorov a robíš aj recenzie. Ako sa ti v tom darí?"

,,V tomto momente nie najlepšie. S recenziami je to lepšie a svojim spôsobom ma to baví viac, ale nemienim to vzdať ani s príručkou. Ak niekedy dostanem nápad na článok, sľubujem svojim čitateľom, že ho napíšem!"

,,Aký knižný alebo filmový žáner máš najradšej?"

,,Ľahká odpoveď: detektívny. Ale v podstate prečítam akýkoľvek, ak ma zaujme príbeh. Vo filmoch však viac preferujem akciu."

,,Aký hudobný žáner počúvaš? Pomáha ti aj pri písaní?"

,,Moje obľúbené pesničky. Nemám pri písaní veľmi rada novú hudbu, preferujem skladby, ktoré už som niekedy počula. Ak som už rozpísaná a ide mi to ľahko, ani si nevšímam, čo hrá, ale ak sa zastavím a hrá niečo nové, tak sa nedokážem rozbehnúť, kým to nezmením. Je jedno, že je to pekná skladba."

,,Kto alebo čo ťa najviac inšpiruje? Či už spisovatelia, alebo filmy..."

,,Toto je zatiaľ najťažšia otázka. Inšpiráciu čerpám odvšadiaľ. Stačí obyčajný rozhovor alebo kúsok filmu. Nemám dokonca ani obľúbeného autora alebo dielo, aby som to mohla povedať. K súčasnej knihe ma inšpiroval skutočný prípad vraždy, takže vážne to pre mňa nie je ťažké."

,,Ako by si porovnala svoju prvú tvorbu a terajšiu?"

,,Moja prvá tvorba bola v treťom ročníku na základnej škole, toto by bolo skutočne nerovné porovnávanie. Ak by som však mala zobrať prvý príbeh, ktorý som asi pred dvoma rokmi publikovala na starom účte, a niektorý zo súčasných, vo veľa veciach som išla dopredu. Zmenila sa dejová línia, je viac zameraná na príbeh, než na lásku. Celý príbeh menej pripomína telenovelu a rozhodne má lepšie premyslenú zápletku. Môžem však slobodne prehlásiť, že nie vo všetkom som sa zlepšila. Vtedy som bola skutočne hrdá na svoju prácu, čo teraz nie som. Rovnako ako vtedy, ani teraz mi nejdú opisy a dialógy - alebo skôr realistické zobrazenie ľudskej reči. Naopak som sa zlepšila v psychológii postáv, teda viem lepšie zdôvodniť ich správanie a takisto je pre mňa ľahšie popísať ich reč tela - hoci je to stále slabé. Vtedy však boli moje postavy viac odlišné vzhľadom a každá mala výnimočné črty. Samotný príbeh je lepší ten nový, ale tiež má ďaleko od dokonalosti."

,,Myslíš si, že fanfikcie sú dobrým začiatkom pre nových autorov?"

,,Samozrejme. Najlepším začiatkom sú príbehy, ktoré ich autori milujú. Fanfikcie sú v tomto vhodné. Aj keby sa autori potom rozhodli, že už nechcú tento žáner písať, aj keby stále chceli, vďaka tejto láske si vybudujú ľahšie aj lásku k písaniu a bude ich skutočne baviť. Vždy je dôležité písať príbehy, ktoré nás bavia."

,,Posledná otázka. Čo by si povedala začiatočníkom?"

,,Nepočúvajte ma! Nie, môj skutočný odkaz je skôr jednoduchý: píšte iba to, čo vás baví. Milujte svoje príbehy a postavy, užívajte si písanie. V takom prípade aj keby neboli dokonalé, stále na ne môžete byť hrdí, pretože vám priniesli veľké množstvo radosti a príjemných chvíľ. Len pri tom nezabúdajte na logiku a choďte stále vpred, zlepšujte sa, počúvajte rady a prijímajte konštruktívnu kritiku. Učte sa a bavte sa, to je moja rada," pritom sme sa obe zasmiali. Ja som si odložila veci v mojich rukách. 

,,Dobre, ďakujem za rozhovor," postavila som sa a tašku si zavesila na plece. 

,,Ja tiež," zopakovala po mne pohyb a usmiala sa na mňa. Obetovala som jej to.

,,Už radšej poď, lebo po nás Tony niečo hodí, keď zistí, že sme ešte tu," povedala som po trápnom tichu, čo sme sa na seba iba blbo pozerali.