Pohľad do hlbín

1.

Martin si s bratrancom tajnostkársky šepkal a  škodoradostne sa uškŕňal.
„Čokoľvek mu povieš všetko ti uverí." ohováral vyškerený najmladšieho brata.
Práve vtedy vyšiel zo zadných dverí šesťročný Samko vlečúc za sebou obrovský spací vak. Martin na neho zlovestne zazrel.
Všetci traja sa vybrali k záhradnému domčeku. Vždy keď u nich bol Lukáš na prázdninách spali v ich krásnom drevenom domčeku na opačnom konci rozľahlej záhrady. Boli to úžasné časy. Celé dni lietali po sade, preskakovali okrasné jazierko, vyjedali jablká,  hrali sa na tajných agentov a liezli po stromoch. Ale prečo sa im musel vždy pliesť pod nohy ten otravný Samo? Večne ho mali na krku!

A čo tak...ho trochu vyplašiť? Dlho neotáľal a hneď prešiel k činu. „Samko? Vieš čo sa deje každú noc v našom sade?”
„Niečo zlé?” Zisťoval Samko s obavou v hlase. „Nie. Niečo hrozivé. Každú noc sa naša záhrada zmení na strašný čaroles, ktorom je veľa nástrah, veľká tma, temnota a samé nebezpečné tvory. Zachrániť ťa môžu len svetlušky, ktoré však už nás nežijú. Takže záchrana... neexistuje.” Martin mával rukami, strúhal hrôzostrašné grimasy a sledoval výsledky svojho zákerného rozprávania. Samkovi sa strachom rozšírili zreničky, tuhšie si pritisol k  sebe svoj vak a úzkostlivo sa obzeral. Lukáš na Martina žmurkol a ten sa víťazoslávne usmieval. Obaja vedeli, že dlhšie ako jednu noc v záhradnom domčeku nevydrží. Potom si budú môcť užívať vytúženú slobodu!