Ice

~2~

,, Raz a dva a raz a dva ,"  ozýval sa Victorov hlas v telocvični . Počítal mi kroky baletu. Asi sa teraz čudujete prečo robím balet . Patrí to k mojej choreografií . Nežnosť , ohybnosť. Vstal som na špičky a spravil piruletu . Prečo som sa nevenoval tomuto ? Ale išiel som na krasokorčulovanie?  Kvôli nemu ...  Pozrel som sa na Victora ako s úsmevom sleduje moje kroky .  Opätoval som mu úsmev aj keď nie až taký úprimný . Stále má trápi že tu preňho nebudem . Ale on to pochopí ...

,,Yuri si úžasný ," objal má Vitya . Bol nadšený z môjho výkonu . Unavene som sa k nemu pritulil .  Neviem či to bolo našim dlhým tréningom alebo tým že moja kondička je na nič . Slabnem . Pomaly ale jasne . Vydrž to Katsuki už len kvôli nemu . Pozrel som sa na Victora . Kvôli nemu vydrž ! Pohladkal som ho a jemne nadvihol jeho tvár.  ,,Ah pán Nikiforov viete kedy budem ja šťastný ako vy teraz ?" zvedavo naklonil hlavu na bok a dychtivo čakal na odpoveď.

,,Keď konečne budem mat tvoje priezvisko , Vitya," šepol som mu to do uška . Videl som ako mu naskočili zimomriavky . Zachichotal som sa a čakal na odpoveď. ,, Až keď budeš mať zlatú medailu pán Katsuki ," šepol mi späť . Pohladkal som ho po jeho dokonalej tvári . Asi sa pýtate prečo si občas vykáme . Začali sme to robiť najprv iba zo srandy , ale teraz je to vyjadrenie lásky . Divné viem , ale je to roztomilé . Aspoň pre nás dvoch .

S Victorom sme ešte korčuľovali na ľade . Bol s toho nadšený . Usmial som spokojne a moje vnútro zohrievala láska . Raz si Vitya robil srandu že budeme korčuľovať v páre . Ta predstava že by sa to splnilo pred mojou smrťou bola nádherná . Raz už sme korčuľovali v páre ale nie súťažne . Iba to bolo menšie vystúpenie pre fanúšikov .

Od únavy sme padli na posteľ . Vitya zaspal hneď - dalo sa to čakať je to jeho obľúbená činnosť - ale ja som znovu nezažmúril oči . Zas a znova som sa strácal v myšlienkach čo bude keď zomriem . Naozaj nechcem byť pesimisticky ani optimistický ale tým že môj čas sa kráti nemam moc na výber . Cítim sa ako totálna troska . Opúšťam sa tu . Ale veď mam na to právo ! O rok a možno skôr už budem pod zemou fialky čuchať! Ah , tak rád by som si to vymenil s niekym iným . Tak rád by som zostal pri Nikiforovi dlhšie . Lenže život je sviňa . A to doslovná ....

Nad ránom sa mi podarilo konečne zaspať . Ale nemôžem povedať že bol ten spánok kvalitný . A tým že Victor je ranné vtáča , musel som vstať aj ja s ním . Nehnevám sa naňho aspoň má zobudil z hnusnej nočnej mory .

Dnes sme si zabehli spolu po schodoch jedného chrámu .Zadýchaný som sa zvalil na zem a ťažko odfukoval. Vitya sa smial že zniem ako parný valec . Zasmial som sa s nim a pomaly sa posadil . Kvapôčky potu stiekli ihneď dolu ...

Poobede som odišiel na chemoterapiu . Asi dlho nebudem tajiť svojej rodine že trpím hnusnou rakovinou ...  Všimnú si keď mi začnú vypadávať vlasy . Bohužiaľ . Ale teraz  im to nepoviem . Nechcem .

Victor má objal keď som vyšiel z ambulancie ,, aké bolo vyšetrenie hlavy ? Už je v poriadku mozog ?" Pohladkal som ho . Chcel ísť stoj čo stoj somnou do nemocnice a vyzvedal prečo musím ísť do nej . Našiel som si výhovorku že treba kontrolovať stav kvôli tomu otrasu mozgu ,, no , ževraj vpohode ale chcú má mať pod kontrolou ," zaklamal som .  Spokojne sa usmial a opatrne má pohladkal po vlasoch ,, nešikovný môj ," zašepkal mi do uška nežným hlasom .

,,Tento film je lepší ," na oko urazené som si odjedol s popcornu a čakal kedy strieborno vlasy Rus mi vráti môj rozpozeraný film . ,, Eh , tie vaše japonské veci má nebavia ," zašveholil a tým dal aj dostatočne na javo že neprepne . Vytrhol som mu ovládač z ruky a prepol som si to späť ,, mňa zas nebaví pozerať nejakého tupého mrázika !" Zavrčal som a zapozeral sa znovu na k-dramu . Victor nespokojne zaknučal a vytrhol mi ovládač a prepol to späť. ,, Musíš sa zoznámiť s kultúrou tvojho budúcuhe manžela ," povedal rázne a ovládač schoval tak aby ho našiel iba on . Tche , ako malé dieťa je . Pozeral som teda s ním . ,,Ten Ivan sa mi podoba na niekoho ," povedal som tajomné a on sa dychtivo pozrel na mňa .  ,,Nie je to tvoje dieťa s Yuriom ?" zasmial som sa a pozrel sa na Vityovu kamennú tvár . Neviem či bol urazený alebo to len hral , ale ako ospravedlnenie som ho pevne objal ,, len si robím srandu " povedal som a ďalej sa venoval telke .

,,Hm nevyzerá to na tebe zle ,"  povedal a snažil sa upraviť pár veci na mojich kostýmoch .  ,,Nie sú moc vyzývavé ?" Prezeram sa v zrkadle . Necítil som sa v nich dobre ...  Povzdyvhol som si a dal si ich dole a obliekol sa do športového oblečenia ,, neviem nechcem tieto ," potichu som pipol . Keďže to bude posledná súťaž ktorej sa dožijem chcem niečo nezabudnuteľne ale nie moc vyzývavé .  Aby to malo aj kúsok zo mňa. Victor chápavo prikývol  a ladné ich uložil späť do krabice .

Relaxoval som v kúpeľoch čo vlastnila moja rodina . Vitya povedal že mi zoženie veľkolepé kostými . Usmial som sa . On vie čo má ohúri .  Zrazu má zabolelo hlava a z nisa sa spustil slabý pramienok krvi.  Doktor má pred týmto varoval. Nie je to nič vážne len je to sprievodný symptóm mojej rakoviny . Ponoolhodine pokryť ustala a krv som si rýchlo utrel rukou .

Sedel som s Victorom na lavičke v parku . Jedli sme pečené gaštany a užívali si čas iná pre seba . Dá sa to nazvať rande . Oprel som si hlavu o jeho plece a zabudol na starosti týkajúce sa mojej hnusnej rakoviny . ,, Padá hviezda ," povedal Victor s detskou radosťou a hneď zatvoril oči . Napodobnil som ho . Mam toľko želaný že neviem čo si mam želať ...