Ice

~3~

,, Oh , nie je tam moc tých kamienkov ?"  Spýtal sa Vitya keď som si skúšal ďalší kostým na olympijské hry . Dvakrát som sa obzrel v zrkadle . Prišlo mi že som až moc pochudol ... ,,Hm máš pravdu ," dal som si dole a hodil ho na kopu . Zaujal ma do tyrkysová sfarbený kostým ktorý bol obložený swarovského kamienkami . Nebolo ich tam až toľko ako v predošlom . S úsmevom som si ho hneď vyskúšal . Započul som ako Victor zahvízdal od úžasu . Konečne mam jeden kostým na program a teraz nájsť druhý .

Spokojne sme išli od krajčíra . Mal som  dva kostými .  Preplietol som s Vityom ruku a prechádzali sme sa po parku ,,Hej ,pán Nikiforov čo tak svadbu niekde vonku ," usmial som sa a pozrel som naňho . Zamyslene prikývol ,, znie to dobre ," zaiskrilo sa mi v očiach od radosti . Striebrovlasý Rus si to všimol s usmial sa . Vždy chcel aby som sa ja cítil dobre . Preto ho milujem . 

Odfúkol som si mokré pramene vlasov . Victor sa usmial a pohladkal má po tvári . Boli sme v horúcich prameňoch -vlastníme ich s rodinou - a jemne má pobozkal na pery . Mal ich hebké a chutili po čerešničkách. Teplo ktoré má zaplavilo po tom čo sa spojili naše pery , bolo príjemné . Prehĺbil ho . Nechal som sa viesť, ale nevadilo mi to .

Prezrel som oči a pozeral na doktora . S nečitateľným výrazom niečo zapisoval . Nervózne soˇ klopkal prstami  po snehovo bielom stole . ,, Ako  sa cítite pán Katsuki?" Spýtal sa má aj keď vedel. Bola to iba mala pre-forma toho aby sa vyhol nepríjemnej téme . Nadýchol som sa ,,povedzte mi to na rovinu dožijem sa aspoň mojich ďalších narodenín ?" spýtal som sa na rovinu . Doktor si dal dole okuliare a prezrel si oči ,, je to 50 na 50 ale budeme sa viac snažiť ," vyslovil už svoju otrepanú formulku .

Zabrzdil som zúbkami len tak-tak . Victor prekvapené zapískal . Usmial som sa hrdo . Môj voľný program bol dokončený a dokonalo nacvičený . ,,Si úžasný Yuri ," vydýchol Vitya a objal ma. Jeho kolínska mi vbehla do nosa . Spokojne som sa usmial .

Podvečer sme išli na rande . Teda aspoň to tak pán Nikiforov nazval . Začesával som si vlasy do zadu a dal na ne gél , aby zostali tak . Rozmýšľal som či si dám modrý alebo klasicky čierny smoking. Vyhrala modrá farba . Napravil som si kravatu a zahľadel som sa na seba do zrkadla . Čierne kruhy pod očami a biela pokožka sťa porcelán . Nebol to moc príjemný pohľad ale nič iné mi už nezostávalo . Moje orieškovo hnedé oči boli totálne mŕtve bez štipky života . Pripomínali mi že môj život sa blíži ku koncu . Cítil som teple slzy na lícach . Nechcem zomrieť , nikdy som nechcel . Prečo sa môj osud somnou hra ? Prečo? Bol som konečne šťastný ale rakovina si povedala že mi to šťastie zoberie ...

Sledoval som Vityu . Pasoval sa s paličkami . Aj keď tu už žil nejaký ten piatok jeden s nimi mu nešlo . Snažil som sa nesmiať na ním ale nedalo sa . Vyzeral tak komicky . Keď započul môj smiech tak urazené ako malé dieťa chodil paličky na stôl ,,vy Japonci neviete jesť s príborom ? Veď s tým drevom to nejde ," zahundral nespokojne a ja som sa nevedel prestať smiať . ,,Veľmi vtipné pán Katsuki ," precedil pomedzi zaťaté zuby a sledoval má . ,, Prepáčte pán Nikiforov ale je mi vtipné ako dlho tu žijete a nejako Vám to stále nejde ," vykoktal som zo smiechom . Na oko urazený Victor zobral lyžičku a tak si pochutnával na ramene .

Pozeral som sa na chumáče svojich vlasov . Len dýchaj ,sú to iba vlasy . A je to iba rakovina ktorá má pomaly zabíja. Nahrnuli sa mi slzy do oči a celý rozklepaný som zahodil chumáč do koša.