Pre priateľku so zlatým srdcom a celoživotným problémom, s ktorým ti nemám inou cestou pomôcť, ako príbehom. Because a good story is worth for anything, right?
Warnings:
No.1. Smrť- veľa smrti (pretože s mysľou sériového vraha to inak nejde)
No.2. Pripravte si prekladač (je tam toho málo, pohodka)
No.3. Vreckovky/ toaleťák (ak ste chladnokrvný čitatelia, netreba)
........
Prievan z otvorených dverí vznietil listy storočných stromov k tancu. Miestnosť popretkávaná všetkým živím, od pavučín spletených v jej rohoch, cez zajaca odpočívajúceho v nore pod koreňmi starej lipy, až po vinič lezúci po stene spolu s mravcami, bola naplnená pokojom, akého na svete niet.
Samozrejme, ako vždy a všetko, nič nikdy nemôže trvať večne.
„Tie malé, naničhodné, kruté stvorenia," zavrčala Freya, pani všetkého živého. Pohľad jej smaragdových, nadľudských očí, nesúcich v sebe miliardy rokov temnoty, lásky a utrpenia bol upriamený na vyrytú koženú mapu, visiacu na stene.
Kontinenty sa scelili i rozdelili za ten pridlhý čas, čo Freya sledovala svet. Bývalo to šťastie, čo sa jej rozlievalo po tvári, vždy keď zviera pomohlo človeku, či ho zachránilo. Občas to bolo aj naopak.
Avšak ako sa svet menil a menili sa s ním aj jeho obyvatelia. Ľudia začali hlúpnuť, ich život sa scvrkol na základné potreby a peniaze sa stali cieľom. Začali vraždiť šelmy pre ich kožu, ryby pre mäso. Stromy padali sťa domino, rýchlo a neúprosne sa menili na papier, nábytok a materiál. Nikto sa nezaujíma, že tam stáli dlhšie ako sa narodili, či že im každým dňom zachraňujú životy, znova a znova.
Šťastie, lásku a porozumenie nahradila hlboká nenávisť k ľuďom.
Dnes bol ten deň, keď kedysi milá a priateľská bohyňa, vypenila.
Freya udrela do tvrdého kameňa, hnev a myšlienky nad apokalypsou sa jej šírili žilami ako oheň. Pukliny sa šírili divoko do všetkých strán od jej úderu, kráľovstvo sa zatriaslo ako Pani života klesla v hneve na kolená.
Dlhá róba jej objala telo a nadľudský výkrik plný prísľubov krutej smrti rozťal oblohu. Nádherná vôňa kvitnúcej lipy ju prekvapila. Strom, ktorý stál hrdo a nezlomne uprostred obrovskej miestnosti sklonil svoju korunu ku svojej panej a odrezal ju od zvyšku sveta.
Slzy smútku jej zmáčali líca.
„Budú trpieť," prisľúbila ako sebe, tak aj svojej prírode. Rýchlo sa pozviechala na nohy s pomocou náhleho vetra a so zaťatými päsťami zazerala na mapu.
Videla, ako Amazonský prales postupne vymiera pod vrčiacimi reťazami motorových píl, ako kúsok tlejúceho popola zmenil Austráliu na pláne s obhorenými kmeňmi, ako nekonečné továrne spaľujú materiál a zabíjajú nádej na prežitie. Ako šelmy trpia pre svoju kožu a veľryby spochybňujú realitu o svojom zániku.
Toto nesmie pokračovať.
Freya si toho bola vedomá. Ale ako to zastaviť, keď jej neobmedzená moc by zničila všetko? Nielen ľudí, ale aj jej milovanú prírodu, ktorú má chrániť?
Ako mám zastaviť ľudí keď som nehmotná a neviditeľná?
Vietor jej narážal do hustých gaštanových vlasov, ale ani zďaleka nedokázal prehlušiť rev v jej mysli. Myšlienky sa naháňali v nekonečnom kruhu, rovnako ako posledných päť storočí. Začala sa prechádzať, tam, späť, tam, späť, ale nič jej to nepomohlo.
YOU ARE READING
1000 a 1 prebdených nocí
RandomTelo padá únavou, ale myseľ má vždy iné plány. Myšlienky a teórie sa strácajú rýchlejšie ako sa objavujú a držia ruku skutočnosti nad sladkým svetom spánku. Monštrá povstávajú, legendy ožívajú. Nekonečné príbehy všetkých druhov dávno pochovaných v p...
