Izolácia (Prebieha oprava)

Vzťahy

Draco hádal, že to boli už asi štyri hodiny, čo sa Grangerová prebudila, a čas prešli malými kúzlami rozhovoru rozbitými dlhými úsekmi pohodlného ticha. Povedal jej o svojom pobyte s Andromedov, o správach o Tedovej smrti, kvôli ktorým sa zamračila, a potom o tom, že sa Teddy narodil, čo ju rozosmialo. Na oplátku mu povedala veľa vecí; od Potterovej reakcie na správy o ich nekonvenčných vzťahoch, pokrok s viteálmi, a ona to urobila s takou dôverou a ľahkosťou, ako akékoľvek pretrvávajúce sa pochybnosti o jeho lojalite úplne zmizli.

Ako keby bol jedným z nich.

Všimol si, že sa zdržala zmienky o Weasleyovi, čo mu zatiaľ vyhovovalo. To, že vychováva svojho bývalého milenca, by ho iba podráždilo a zdráhal sa prelomiť uvoľnenú a spokojnú náladu, keď ju mal práve späť, a preto sa aj bránil konfrontácii s kaskadérskym kúskom, ktorý vytiahla. Späť v Rokforte. Mohlo to mať pocit, akoby boli odlúčení na celý život, ale krutý spôsob, ako ho skamenela a udrela mu na ruku prenášačom, sa cítil ako včera a všetka nevôľa a otázky, ktoré s tým súviseli, boli surové a nezodpovedané.

Mohlo však počkať, ak zabezpečí, že sa tento dočasný okamih mieru predĺži.

„Draco.“

„Hm.“

„Nie si ... Hm, nie som si celkom istá, ako to mám povedať. Myslím tým ...

„Povedz to, Grangerová,“ povzdychol si. „Nemyslíš, že sme v tomto vzťahu dosť dlho na to aby si bola hanblivá?”

„Náš vzťah ti už nie je nepríjemný,“ povedala Hermiona znepokojeným tónom. „Nebojuješ s tým.“

„Vyzeralo to ako nezmyselné cvičenie,“ mykol plecami.

„Ale prečo si prestal? Čo sa zmenilo?“

Odmlčal sa a dlho sa nadýchol. „Nič sa nezmenilo, a to bol problém,“ uviedol a rozhodol sa, že si napriek protestom jeho hrdosti zaslúži čestnosť. „Vzdialenosť nič nezmenila, Grangerová; stále si mi bola pod mojou kožou. Odolať ti teraz by bolo nezmyselné a ... sebadeštruktívne.“

Hučala za perami a on si myslel, že by sa mohla usmievať. „Aj ty si mi chýbal, Draco.“

* * *

Hermiona potom zaspala, zabalená do paží a tepla tela a jemne dýchala proti jeho hrudi. Súdiac podľa nálady oblohy, Draco hádal, že je poludnie, a hodiny ubiehali dosť rýchlo. Pokúšal sa s ňou zaspať, ale jeho myseľ bola príliš zaneprázdnená obvyklými myšlienkami; jeho rodičia, vojna, ona a jeho miesto medzi tým všetkým. Jediným záverom, ktorý mohol dosiahnuť, bolo, že bol zamilovaný do Grangerovej až do tej miery, že vymazal ostatné faktory a urobil ich rozmazanými a irelevantnými.

Áno, miloval ju a uvedomil si to už dávnejšie, ako si dovolil pripustiť.

Cítiť sa tak zraniteľné a zároveň zmocnené, a keď je myseľ niekde medzi vyrovnanosťou a šialenstvom, znamená to, že je na vine láska.

Nemalo zmysel ďalej sa klamať a popierať to sám pre seba. Napokon, povedal jej to sám; zamrmlal jej to včera v noci, keď spala, a skutočnosť, že bola v tom čase v bezvedomí, nespôsobila nič na priznanie. Vedel, že slová sa vždy zdali také krehké, keď sa snažil vyjadriť pocity, a dúfal, že jeho činy budú dostatočné, a to bolo na Grangerovej najlepšie; vedel, že by ho nikdy nežiadala, aby to povedal.

Spala už asi štyri hodiny, keď sa ozvalo klopanie na dvere, a Dracovi zavrčalo v hrdle. Ignoroval to, pretože vedel, že to bol pravdepodobne Potter alebo Weasley, ktorí nevyhnutne prišli rozbiť ich mier, a zdržal by ich čo najdlhšie.