Izolácia (Prebieha oprava)

Slzy

Hermiona si znova prečítala tie odsudzujúce odseky a zažmurkala slzy, ktoré rozmazali slová a spálili oči. Zamerala sa na jednu z fotografií a spoznala Finch-Fletchleyovcov, Justinových rodičov, od chvíle, keď ich pred pár rokmi videla v King's Cross.

Zdvihla bradu a venovala McGonagallovej prosebný pohľad. „Je Justin-

„Je nažive,“ vysvetlila rýchlo riaditeľka. „Keď sa to stalo, bol na návšteve u svojich starých rodičov.“

„Chudák Justin,“ šepla smutne a prehltla vzlyk. „Musí byť zničený.“

Jej hmlisté oči sa presunuli na ďalšie tri fotografie; v každej je manželský muklovský pár so žiarivými úsmevmi, ktoré slúžia na pripomenutie toho, ako kedysi boli šťastní. Osem dospelých bolo zavraždených v týždni medzi Vianocami a Novým rokom, všetci vykazovali známky mučenia predtým, ako bola zabíjačská kliatba použitá na utíšenie ich kriku. Mená nepoznali, ale dobre poznala ich príbehy.

„Všetci sú rodičmi muklovských narodení, však?“ spýtala sa smutne, aj keď už vedela odpoveď.

„Áno,“ prikývla McGonagallová a Hermiona si nikdy nemohla spomenúť, kedy videla otrasenú staršiu čarodejnicu. „Vlámali sa aj do domu Creeveyoucov, ale tí boli našťastie mimo krajiny.“

Hermionine oči padli na posledné dva obrázky; dvaja chlapci, nie starší ako pätnásť, ktorí navštevovali čarodejnícku školu Bryn Glas vo Walese. Keď študovala ich mladícke tváre, skĺzla jej po líci slza a cítila, ako jej smútok premohol hruď. Mučení a zabíjaní, rovnako ako ich rodičia.

„Boli taký mladý,“ zamrmlala. "Príliš mladý."

„Viem,“ povzdychla si McGonagallová a utešenú ruku položila na chrbát svojej študentky. „Smrťožrúti sú čoraz aktívnejší-

„Potom by sme mali byť aktívnejší,“ prinútila Hermiona do hlasu odhodlanie. „Mali by sme robiť plány-

„Momentálne existuje iba jeden plán, o ktorom by som s tebou chcela diskutovať,“ prerušila ju trochu nepríjemne. „Plán, ktorý si mi spomenula, keď si sa prvýkrát vrátila do Rokfortu -

„Myslíš tým Obliviate - mojich rodičov a prinútiť ich opustiť krajinu,“ objasnila klamne rovnomerným tónom a trasúcou sa rukou si odhrnula slzy. "Áno pamätám si."

McGonagallová sa zamračila. „Hermiona-

„Vždy chceli ísť do Austrálie,“ komentovala vzdialene. „Myslím, že tam by boli v bezpečí.“

„Viem, že to pre teba nie je ľahké,“ zamračila sa staršia čarodejnica. „Ale obávam sa, že sa to zhoršuje -

„Dúfala som, že k tomu nepríde,“ priznala skleslo Hermiona a poddala sa šarži sĺz, ktoré jej kĺzali okolo viečok. „Myslím ... Viem, že je to najrozumnejšia a najbezpečnejšia voľba pre každého, ale ... je to ... len ťažké -

„Viem, že je,“ jemne povedala riaditeľka a Hermionine rameno sympaticky stlačila, keď ju objala. „Možno by bolo najlepšie, keby som to urobila-

„Nie,“ tvrdila neoblomne. „Nie, mala by som to byť ja, kto to urobí. Sú to moji rodičia.“ Zaváhala a zahryzla si do pery. „Moja mama a otec.“

„Potom urobím všetko pre to, aby som ti pomohla,“ sľúbila McGonagallová, keď pustila mladšiu čarodejnicu a ospravedlnila sa. „Prepáč, Hermiona, ale bolo by rozumné urobiť to čo najskôr.“

Hermiona zhltla hrčku v krku a prinútila určitú stabilitu držaniu tela. "Kedy?"

„Zajtra,“ povedala napätým hlasom. „Skoro ráno; skôr ako vyjde slnko. Rozmýšľala som, že pôjdeme dnes večer, ale myslím si, že je najlepšie, aby si mala trochu času pripraviť sa na kúzlo.