Kráľovná môjho srdca

23.kapitola- Boleynových dievča

Magdaléna celý deň preplakala, ale ako vždy Henrich ráno prišiel, doniesol jej dary a sľuboval, že už nikdy viac nepovie nič, čím by jej ublížil. Ale ona nepotrebovala žiaden náhrdelník, žiadne krásne šaty, stačila jej jeho láska, ktorá ako sa jej v určitých situáciach zdalo, mala štrbiny. Keď sedela pri boku kráľovnej, bola nesvoja, neustále myslela na to čo sa odohralo ráno. Kľakol si pred ňou na kolená, bozkával jej dlane a vravel, že potrebuje jej lásku, že nič nie je jeho srdcu drahšie ako ona.

Rýchlo zahnala spomienku, slabo potriasla hlavou a snažila sa zahnať slzy, ktoré sa snažili dostať von. Rozplakať sa pred kráľovnou a dvornými dámami by však bol škandál. Tak len zatínala zuby a prstami zvierala zlatý lem rukáva na jej nových bordových šatách.

„Dnes pricestovalo nové dievča. Bude mojou dvornou dámou.", kráľovna prerušila niť Magdaléninych myšlienok. Zdvihla oči ku kráľovnej a všimla si, že sa netvári príliš nadšene.

„Odporučilo mi ju Jeho Veličenstvo, náš kráľ, a ja rešpektujem jeho rozhodnutie, aj napriek tomu, že dievčina nemá príliš dobrú povesť."

„Ako sa volá?"

„Odkiaľ je?", dievčatá si začali šepkať jedna cez druhú až v miestnosti nastal šum ako vo včelíne. Všetko do posledného šuchotu utíchlo, keď sa dvere otvorili a dnu vošlo páža. Pridržalo dvere mladej žene a znovu sa pobralo svojou cestou. Dievčatá si ju zvedavo obzerali a Magdalénu bodol tŕň žiarlivosti. Bola krásna a nebolo divu, že ju kráľ odporúčil do služieb pri dvore. Kráčala ku kráľovnej a hlavu mala hrdo vztýčenú. V jej chôdzi sa neskrývala ani štipka pokory. Pleť mala alabastrovo bielu a jej vlasy mali zlatú farbu popretkávanú medeným leskom. Mala ich upevnené v sieťke zdobenej drobnými perličkami a na hlave mala nasadený francúzsky čepiec. Oči mala výrazné a prenikavo modré. Jej šaty boli z drahého materiálu a ako Magdaléna počula šepkať ostatné dievčatá, boli ušité podľa francúzskej módy. Boli s vysokým driekom, ktorý zvýraznil jej štíhly pás a skryl širšie boky. Rukávy mala nariasené a od lakťa dole jej tesne obopínali ruky. Prešla až tesne pred kráľovnú, pokľakla a zdvihla k nej smelé oči.

„Vaše Veličenstvo, som Mary Boleynová. Budem vám vždy k službám.", kráľovná nebola schopná ani jedného slovka. Neubránila sa pohľadu polného odporu, ale nakoniec Mary pokynula, aby sa usadila medzi dámy. Na perách dievčat zostalo tiché zhíknutie. Len Magdaléna nechápala z čoho sú všetci tak vyvedení z miery. Až neskôr jej niekto pošepol, že slečna Boleynová privítala vo svojom náručí vo Francúzsku takmer celý dvor vrátane francúzskeho kráľa.