Kráľovná môjho srdca

13.kapitola- Pazúre smrti

Slzy sa jej podarilo potlačiť a tak nakoniec neplakala, len premýšľala ako si jej mama môže o nej myslieť také veci. Naozaj verila tomu, že by kráľa pustila za povolenú hranicu? Nie to by nespravila. Naozaj? Ozval sa tichý hlások v nej, ktorý podkopal jej svedomie. Ktovie ako by to dopadlo keby naďalej zostala na dvore.

            Vyzrela z úzkeho okna na veži a pohľadom prebehla po okolí panstva. Všetko bolo zahalené snehovou perinou. Lesy boli poprášené bielym prachom a ako mohutní strážcovia strážili dedinku v doline. Odrazu ju na kopci upútal pohyb. Nikto za opratu viedol koňa a ledva sa vliekol. Až vtedy si spomenula, že nepočkala Mary. Všimla si ako sotva stojí na nohách, dokonca klesla na kolená a chvíľu trvalo, kým sa znovu postavila. Ale k domu to už nemala ďaleko. Magdaléna sa rozbehla na dvor. Prišlo jej ľúto, že ju nepočkala, aj keď celou cestou z Londýna ju Mary verne nasledovala. Kým sa dostala dolu, paholok už od Mary bral koňa.

            „Prepáč mi, že som ťa nepočkala, ale nemohla som sa dočkať, kedy všetkých uvidím.“, povedala ospravedlňujúco, ale Mary ju nepočúvala. Nohy sa jej podlomili a dievča sa zviezlo do mokrého snehu. Magdaléna  nej vystrašene pribehla a kľakla si k nej do sypkého snehu.

            „Mary, čo je ti? Počuješ ma?“, rukou jej jemne plesla po lícach, aby ju prebrala z bezvedomia a vtedy pocítila, že dievča je neobvykle horúce. 

            „Pomoc, pomôžte mi prosím.“, vykríkla a na jej krik pribehol paholok z koniarne.

            „Čo sa deje, pani?“, spýtal sa. Magdalénin krik ho celkom vystrašil. Keď uvidel Mary v jej rukách, stislo mu srdce. Poznal ju, ba čo viac,  ľúbil ju a teraz ho obišla zvláštna predtucha, pri ktorej mu telom prešiel mráz.

            „Pomôž mi ju niekam odniesť.“, prikázala a začala dvíhať Mary popod pazuchy.

            „Nechajte ja ju ponesiem.“, zdvihol ju s ľahkosťou, vyzeralo to, že v jeho rukách má váhu pierka. „Kam ju uložíme?“

            „Môžme ísť k tebe? Nechcem, aby si ju vynášal do horných izieb.“, kývla hlavou smerom k oknám na druhom poschodí.

            „Samozrejme, môj dom je aj tak vždy prázdy.“, povedal a v jeho hlase zaznela melanchólia. Magdaléna vedela, že medzi Mary  a Jack sa pred ich odchodom zasnúbili. Ľúbili sa a plánovali svadbu. Keď opäť odíde k dvoru, Mary tu nechá, aby mohla byť so svojim vyvoleným.

            Vošli do malého domca, obďaleč stajní. Mal len jedinú miestnosť s krbom, stolom a posteľou, ku ktorej teraz zamierili, aby do nej uložili Mary. Magdaléna jej odviazala plášť a šatku z vlasov a hodila ich do plameňov, ktoré blčali v krbe. Zo stola schytila najväčšiu misu, čo našla a bežala von po sneh. Nabrala ho plnú misu a kým sa ešte nestihol rozpustiť, prikladala ho Mary na horúce čelo. Jack sedel pri nej a držal ju za ruku, dokonca ju pobozkal na horúce biele pery, ale Mary ani tak neotvorila oči.

            Magdaléna dala zovrieť vodu nad oheň a potom do nej primiešala bylinky, ktoré by mali znížiť horúčku.

            „Keď sa prebudí, daj jej to vypiť, hoc aj nasilu. Musím sa ísť prezliecť a trocha si oddýchnuť, pretože keď sa tu zrútim od vyčerpania veľmi ti nepomôžem.“

            „Choďte si oddýchnuť pani. Ja sa o ňu postarám.“, ubezpečil ju Jack a tak bez pocitu viny odišla domov. Ako náhle si ľahla zaspala a prebudila sa až večer. Ihneď si spomenula na sľub, ktorý dala Jackovi. Má sa ísť pozrieť na Mary. Obliekla sa a čo najrýchlejšie bežala do koniarovho domca. Pohľad, ktorý sa jej naskytol ju prikoval k dlážke, zmrazil jej krv a prinútil ju vykríknuť. Jack sa triasol zimou a telo mu pálila horúčka. To pred čím tak odhodlane utekali ich dobehlo. Potivá horúčka si ich našla ako tichá a zákerná vrahyňa vstúpila na ich panstvo. Magdaléna varovala všetkých ľudí, aby nevychádzali z domov a aby jedli veľa cesnaku. Jej matka sa preľakla. Otec hromžil, že od Londýna nikdy nič dobré nepríde. Boli zhrození, keď im Magdaléna oznámila, že sa bude starať o chorých, ale vedeli, že s jej tvrdohlavou povahou nepohnú. A tak Magdaléna zostala pri Mary a Jackovi celú noc. Vymieňala im studené obklady. Mary sa zatiaľ neprebrala, ale Jack bol striedavo pri vedomí a v bezvedomí. Uprostred noci sa prebral a načiahol sa po Magdaléne. Tá ho chytila za ruku a pozrela sa mu do očí lesknúcich sa horúčkou.