Kráľovná môjho srdca

4.kapitola- Nádej na nové kráľovstvo

                Magdaléna bola stále po ruke kráľovnej a zdalo sa, že si ju obľúbila. Už k nej neprechovávala nenávisť a žiarlivosť, ale priala si, aby ju všade nasledovala a bola jej k dispozícii.  Veľmi sa tešila tejto zmene a na kráľa si celé dni nespomenula. Akoby ani v paláci nebol prítomný. Nekonali sa slávnostné večere ani bály. Dvorský ruch sa zastavil. Všetky dni sa zdali byť rovnaké. Stále tie isté činnosti, rovnaké rozhovory.  Občas mala dojem, že sa z tej jednotvárnosti zblázni. Po celom nekonečnom dni bola vždy taká unavená, že rovnou cestou kráčala do postele, kde okamžite zaspala ako neviniatko. Už ju však netrápilo to, čo jej sužovalo dušu po príchode k dvoru. Klebety, ktoré sa rozšírili, ustali a teraz ľudia začali šepkať o novej udalosti. O obrovskej a mimoriadne šťastnej. Vravelo sa, že kráľovná čaká dieťa, preto nastala taká výrazná zmena v jej správaní. Magdaléna o tom najskôr pochybovala, považovala to za výmysly unudených dvoranov, ktorí potrebovali zdvihnúť všeobecné vzrušenie. Ukázalo sa však, že správa je pravdivá. Kráľovná bola naozaj v požehnanom stave.  Úsmev jej svedčal a zmiernil tak upätosť prísnej tváre. A v očiach mala iskry, ktoré Magdaléna doposiaľ nevidela. Aj kráľ bol ako vymenený. Zdržiaval sa doma, nepresúvali sa z miesta na miesto.Vyhlásil, že do pôrodu zostanú v Hampton Courte.

            Koncom leta Magdaléna dovŕšila sedemnásty rok a svoje narodeniny skromne oslávila s Claire. Vtedy zostávali kráľovnej do pôrodu štyri mesiace. Jej pás bol zhrubnutý a brucho sa jemne črtalo pod mnohými vrstvami látky. Znovu sa začali plesy, na ktoré kráľ s kráľovnou chodili bok po boku a on sa od nej nehol ani na krok. Netancoval, len sedel v jej blízkosti a popíjal silné víno.

            Magdaléna stála pri kráľovnej a čakala kým ju niekto príde požiadať o tanec. Blížil sa k nej nízky mladík, ale v tej chvíli sa kráľ postavil a vysoko nad hlavu zdvihol plnú čašu. Jazyk sa mu  plietol, keď prehovoril:

            „Pripíjam na zdravie svojej milovanej ženy a nášho dlho očakávaného a vytúženého syna." Celá dvorana zaburácala radostnými výkrikmi. Kráľ pristúpil ku kráľovnej, pokľakol a pobozkal  zväčšujúce sa bruško. Toto gesto bolo škandalózne, ale nikoho nešokovalo ani nepobúrilo. Vyvolalo len ďalšie ovácie. Kráľovnej sa  na tvári objavila červeň, bola v rozpakoch z kráľovho správania a pozornosti, ktorú jej prejavoval tak zriedka.

            Magdaléna sa usmievala a keď sa ozvala hudba, odišla do tanca s  modrookým mládencom. Tancovala ľahko, ale necítila to, čo pri prvom tanci s kráľom.  Tomuto chýbal  náboj, ten čo zdvihol vlnu tepla a rozhorúčil líca. Keď dotancovala, zdvorilo sa uklonila a stratila sa v dave.

            Henrich sedel na svojom čestnom mieste a v dlaniach držal kráľovninu ruku. Myšlienkami však aj tak odlietal k Magdaléne. Často na ňu myslel. Skladal básne, ktoré vždy skončili v ničivých plameňoch ohňa a čakal odpoveď na list, čo jej poslal. Prešlo niekoľko mesiacov a žiadnu odpoveď nedostal. Hrdosť mu nedovolila, aby napísal znova. Chcel, aby nakoniec sama prišla k nemu. Blúdil očami po sále a hľadal neprikryté rozpustené vlasy a pôvabnú tvár. Nikde ju nevidel. Veď ešte pred chvíľou tancovala a teraz po nej nebolo ani stopy. Jeho nálada odrazu ochladla pod bod mrazu. 

***

            Magdaléna vyšla z preplnenej sály a po tmavej chodbe, osvetlenej mihotavým svetlom sviec kráčala smerom k východu. Vyšla do záhrady, dýchala vzduch, presýtený vôňami končiaceho sa leta. Zacítila vôňu žatvy, ktorú vietor doniesol z nie tak dávno zožatého poľa. Pripomínala domov, obkolesený úrodnou pôdou a lesmi. Pomaly kráčala k aleji a necítila strach aj keď pred sebou nevidela nič okrem nepreniknuteľnej tmy. Hlavu obrátila ku hviezdam a kaskády svetlých vlasov sa zosypali niže pása.  Netušila, že v záhrade nie je sama. A necítila ani očarený pohľad, ktorý na ňu upieral muž, kráčajúci za ňou. Jednoducho prestala vnímať svet. Myšlienkami blúdila po nekonečných zelených pláňach a lesoch, v predstavách navštevovala miesta, po ktorých sa jej cnelo. Chýbal jej domov.