Kráľovná môjho srdca

1. kapitola- Iný svet

          „Určite sa uvidíme, pane. Bude mi cťou," poklonila sa a rýchlo vykročila zo siene, sprevádzaná utrápeným a opovržlivým pohľadom Kataríny Aragónskej.

***

             Dvere komnaty sa za ňou zatvorili a ona unavene dosadla na posteľ. Hlasno si povzdychla. Nevedela čo si má myslieť o kráľovom správaní. Počula už nejaké reči o tom, že žiadna žena neunikne jeho pohľadu, ale to, že jej tak okato prejavoval svoj záujem, nečakala.

          Hrozné bolo, že ho nemohla odmietnuť, pretože potom by jej život na dvore nemal žiadnu budúcnosť. Najhoršie však bolo to, že jeho záujem jej srdce rýchlejšie rozbúchal a po tele rozlieval zvláštny hrejivý pocit. Zahľadela sa na svoju ruku a prstami prešla po mieste, ktorého sa dotkli kráľove pery. Znovu si hlasno povzdychla. Nevšimla si komornú Mary, ktorá vyčkávala, aby mohla pani odstrojiť.

          „Niečo nie je v poriadku, pani?" spýtala sa ustarostene a podišla k posteli. Magdaléna sa strhla, náhle vyslobodená zo sladkých úvah a pozrela prekvapenými očami na Mary. Vzápätí sa spamätala, nadobudla stratenú istotu a pokojným hlasom prehovorila:

          „Všetko je v najlepšom poriadku, Mary. Teraz ma prichystaj na spánok," rozkázala a zložila si z vlasov čepiec.

          Slúžka jej rozšnurovala živôtik a rozviazala šnúrky na sukni. Šaty úhľadne uložila k ostatným do truhlice a namiesto jemnej batistovej košieľky jej podala jemnú plátennú nočnú košeľu. Potom jej rozplietla svetlé vlasy a dôkladne ich prečesala.

           Magdaléna vkĺzla do postele. Po celý čas myslela na kráľa. Unikalo jej Maryne veselé štebotanie a na otázky, ako dopadol prvý večer na kráľovskom dvore, koľkokrát tancovala s kráľom a či jej niekto padol do oka, sa iba tajomne usmievala. Nepostrehla ani, kedy Mary stíchla a hľadela si iba svojej roboty.

           „Budete ma ešte potrebovať, pani?" spýtala sa slúžka, keď ju prikryla jemnou perinou.

          „Už môžeš ísť. Dobrú noc, Mary. A nezabudni, zajtra vstávame skoro. Musím sa pripraviť na stretnutie s kráľovnou." Aj s kráľom, dodala v duchu.

          Mary sa vzdialila a Magdaléna sfúkla sviečku pri posteli. Miestnosť zahalila tma, ale ona aj po dlhej chvíli nemohla nájsť pokoj. Keď mala oči otvorené, spánok neprichádzal, keď ich však zavrela, videla kráľovu tvár...

***

          Slnko ešte len vychádzalo spoza obzoru, keď otvorila oči. Pretrela si ich opakom dlane a zavolala na slúžku. Mary už istotne bola hore dlhšie, pretože hneď pribehla, prichystala jej šaty zo sýto modrého zamatu olemované striebornou stuhou , do vlasov perlovú čelenku a modrý priesvitný závoj. Keďže nebola vydatá, nemusela nosiť vlasy pokryté čepcom. Keď bola celkom oblečená, Mary jej priniesla raňajky a položila ich na stôl pod oknom. Pohľad na čerstvé syry, nadýchaný chlieb, maslo, med, šunku a ovocie bol vábivý, ale Magdaléna nebola schopná dostať do svojho žalúdka ani sústo. Bála sa stretnutia s kráľovnou. Včera videla, ako tancuje s kráľom a určite jej neušli ani pohľady, ktorými ju častoval.

           "Mali by ste niečo zjesť, pani moja. Nie je dobré začínať deň s prázdnym žalúdkom," prihovorila sa jej starostlivo Mary a Magdaléna napokon súhlasne prikývla. Vzala do ruky krajec chleba a natrela ho čerstvým voňavým maslom. Chystala sa nabrať na lyžicu trochu medu, keď ju vyrušilo rázne zaklopanie.

          „Vstúpte!" ozvala sa Magdaléna a snažila sa, aby jej hlas pôsobil vyrovnane a isto. Chlieb položila na cínový podnos a uhladiac si šaty, vstala od stola.