Izolácia (Prebieha oprava)

Útočisko*

Ľudia často hovoria, že v najhorších časoch sa naučíte vážiť si maličkostí.

Poetické a náladové javy ako západy slnka, piesne vtákov a rôzne farby jemných kvetov. No, Hermiona mala na to úplne iný názor. Všetko to boli klamstvá.

Klamstvá. Klamstvá. Klamstvá.

Západy slnka boli každý deň skoro rovnaké, vŕzgajúce vtáky boli skutočne veľmi nepríjemné a bolela ju z nich hlava. A farby a odtiene kvetov ju absolútne nezaujímali. Aj tak všetky zahynú. Všetky zvädnú do škaredých, scvrknutých tvarov. Najmä, keď zima začala dusiť život zo sveta.

Nie, keď boli zlé časy a naozaj také boli, dosť vás to vyrušilo od všetkého ostatného. Všetko ostatné bolo nepodstatné a skreslené, zatienené gravitáciou tmy. Hermiona si všimla, že aj jej vyučovacie hodiny stratili zmysel a najhoršie bolo, že sa všetci cítili rovnako.

Študenti Rokfortu sa topili v melanchólii.

Všetci. No aspoň tí, ktorí mali povolený návrat.

Zistila, že tam bolo niečo vyše štvrtiny zvyčajného počtu žiakov a všetci sa báli, pohybujúc sa po osamelých chodbách s pochmúrnymi tvárami a tichými tónmi. Ale hodiny sa stále konali, rovnako ako metlobalové zápasy a iné udalosti aj keď bolo očividne zrejmé, že väčšina študentov stratila vôľu súťažiť, socializovať sa a dokonca sa učiť.

McGonagallová sa všemožne snažila, aby veci boli dôsledné a známe, ale bolo to všetko zbytočné. Rokfort bol teraz pseudo-školou, iba mušľa so starodávnymi múrmi, o ktorých si ľudia kedysi mysleli, že sú bezpečné. Ale samozrejme aj to všetko boli klamstvá.

Bol 1. október, čo znamenalo, že Hermiona bola späť v škole iba pár týždňov, ale zdalo sa to dlhšie. Tiež to znamenalo, že Dumbledore bol mŕtvy presne päť mesiacov.

Nie... Rokfort určite nebol bezpečný a všetci to vedeli. Smrťožrúti narušili ich školu, a to všetko vďaka posramému Dracovi Malfoyovi a potom Snape zavraždil toho najskvelejšieho muža, akého kedy poznala.

Voldemort bol späť. No vrátil sa už pred pár rokmi, ale kliatba jeho návratu bola každým dňom, ktorá ubehla, čoraz hlasnejšia a hrozivejšia.

Rozhodne nepomohlo, že ju tu jej dvaja najlepší priatelia nechali samú. Áno, Harry a Ron momentálne cestovali po celej krajine a hľadali horcruxy. Bez nej. Nebola si istá, kde v tomto rozhodnutí nachádzali dôvod, ale bol to Lupinov návrh. Veľmi milovala svojich priateľov, ale ak mala pravdu, Harry sa pravdepodobne každú hodinu psychicky zrútil a Ron s najväčšou pravdepodobnosťou zakopáva o svoje vlastné nohy.

Vedela, že to nebolo ich rozhodnutie, ale nemohla si pomôcť hnevom, ktorý sa vnoril do jej tela.

Zostala tu, aby pomohla McGonagallovej pri premene Rokfortu na úkryt. Bezpečné miesto. Bolo tu niekoľko ďalších členov rádu, napríklad Seamus, Dean a Ginny, ktorí pomáhali spolu so zvyškom profesorov. Najmladšia Weasleyová bola dosť milá, ale nepriblížila sa k vyplneniu medzery, ktorú jej chlapci nechali. Hermiona sa väčšinou cítila výrazne sama.

Samozrejme dostala titul hlavná prefektka, pravdepodobne, aby mohla mať vlastnú izbu, ktorá by pomohla s plánmi Rádu. Alebo to bolo možno preto, aby mohla mať v noci slobodu zamknúť sa v knižnici s nádejami, pomôcť rádu. Alebo možno to bolo tým, že bola neslávnou najlepšou priateľkou Harryho Pottera a mala poskytnúť nejaký symbol nádeje biednym dušiam, ktoré strašili v Rokforte. Nech už to bolo čokoľvek, bola rada, že mohla pomôcť, ale radšej by zostala s Ronom a Harrym.

Michael Corner bol hlavný chlapec, ale nikdy poriadne nezistila, prečo práve on. Mohla ho samozrejme požiadať, alebo sa dokonca pokúsiť nadviazať rozhovor s ktorýmkoľvek z ďalších študentov, ale jediná osoba, s ktorou v týchto dňoch skutočne hovorila, bola McGonagallová. Bola príliš zaneprázdnená... Príliš ponorená do svojho zúfalstva, aby pomohla.