Sakura In You/ BTS [YoongixGirl] ✅

25.

Kvôli ich nabitému programu a prísnym pravidlám sa nemohli veľmi často stretávať.

Yoongi nemohol mať legitímne priateľku. Ak by sa na ňu prišlo, chalani by mali problémy.

A tak bola ich malé tajomstvo.

Napriek zákazom sa k nim do bytu vždy nejako dostala. Potrebovala ho vidieť a chalani ju mali radi.

Bola malá, drobná a v ich maličkom byte nezaberala takmer žiadne miesto. Okrem toho, kto by im večer po tréningu varil večeru?

„Yumi tá polievka je vážne úžasná. Naozaj skvelá!"

„A keď to povie Seokjin, musí to byť pravda," pritakal Namjoon.

Sedeli v malej obývačke a tlačili sa za malinkým stolom aj s miskami horúceho vývaru v rukách.

„Ďakujem chlapci. Nabudúce vám aj upečiem koláč."

„Áno prosím!" vyvalil oči Jungkook. „Daifuku! Daifuku! Tak ako minule," kričal a polievka mu vytiekla z pusy.  Yumi sa z chuti zasmiala. Mala ho veľmi rada. Vždy ho brala ako jej mladšieho brata. Bol oproti nej také malé kiddo.

Hltali polievku a ona sa na nich nevedela prestať pozerať. Ani nevedela ako, ale všetci jej tak prirástli k srdcu. Boli vážne super partia.

„Už by som mala ísť domov," smutne sklonila hlavu a pomaly sa začala zberať. „Ešte ma čaká dlhá cesta."

Milovala večery s nimi. Boli unavení a zničení, ale na večné doťahovanie a hádanie si energiu vždy našli. Rada sa na nich smiala. Vždy sa tešili, keď mohli byť všetci spolu. Lúčenie bývala tá najťažšia časť.

„Nechceš ísť so mnou?" opýtala sa ho pri dverách.

„Vieš že nemôžeme chodiť von. A okrem toho, som tak hrozne unavený Yumi."

Chápavo prikývla a do ucha mu pošepla tiché ľúbim ťa. Za opatrného privretia dverí opustila ich malý byt.

„Yumi si tu zabudla sveter!" vyletel Tae po chvíli. „Odnes jej ho!"

„Ja? Daj mi pokoj Taehyung."

„A kto iný?!"

„Teraz som ju vyprevadil... odnes jej ho ty. Musím si ísť ľahnúť," prevrátil oči Yoongi a zmizol v izbe.

Tae vyletel a dal sa na šprint.

Zastavil ju až na ulici. Bežal čo najrýchlejšie, aby ju dohnal. Vonku už bola zima a ona by asi zamrzla.

„Yumi počkaj, zabudla si si sveter!"

Prekvapene sa otočila a zostala hľadieť na Taehyunga, ako k nej zadychčaný dobieha so žltým svetríkom v ruke.

„Nemal si si robiť starosti. Zobrala by som si ho inokedy," usmiala sa do zeme a napravila si okuliare.

„To nič nie je."

Hľadel na ňu a ona sa rozpačito usmiala.

„Tae, potrebuješ ešte niečo?"

„Ja.. prepáč. Prepáč."

„Ak ti to nebude vadiť, pôjdem už. Musím stihnúť posledný autobus."

„Počkaj," zastavil ju. „Vážne mi je to blbé, keď od nás každý raz takto odchádzaš. Yoongi by ťa mal odviesť."

„Och to nie. Máte zákaz a on je unavený. Je to v poriadku."

„Nemala by si chodiť sama. Hlavne nie v tejto časti mesta. Mohlo by sa ti niečo stať."

„Taehyung, vážne si nerob starosti."

„Odprevadím ťa."

„Nie, to nie je dobrý nápad. Mal by si ísť oddychovať. Okrem toho, je to vážne ďaleko."

„Tak aspoň na zastávku."

Stál oproti nej aj s vyvalenými očami a s hlasným, ešte stále dosť rýchlym dýchaním, čakal na jej odpoveď.

„Tak... ak sa ti chce... Taehyung."

***
Hello🌸🤭
Dúfam, že dnes máte fajn piatoček a že si už naplno užívate víkendovú pohodičku💕💕 ďakujem na stokrát, že marníte svoj čas nad týmto príbehom 🙌💕som vám za to skutočne vďačná, napĺňa ma to veľkou radosťou 🙈🌸 samozrejme ďakujem za veľkú vlnu komentárov ale aj tým, ktorí len čítajú. Samozrejme si to všetko všímam a ďakujem patrí vám všetkým👀📖💕💗
Hrozne si to vážim🌸💕 a vynasnažím sa vás nesklamať.

Love you so much🌸

Xoxo💕