Sakura In You/ BTS [YoongixGirl] ✅

3.

Yumi si pamätala úplne presne deň, kedy ho stretla prvýkrát.

Vonku bola neskorá jar a všade naokolo kvitli sakury. Zasnená prechádzala ulicou k jej novej škole a zrak nespustila z tých krásnych rúžových kvetov nad jej hlavou. Jarný vánok jemne prečesával koruny starých stromov a celá ulica bola razom zaplavená rúžovým dažďom jemných lupienkov.

Milovala sakury. Boli to jej obľúbené stromy. Pripomínali jej roky, ktoré ako malá strávila v Japonsku. Plnými dúškami nasávala tú sladkú vôňu, ktorá ju opäť preniesla do rodnej krajiny. Tie spomienky ju robili šťastnou.

Keď sa pred pár rokmi presťahovala spolu s rodičmi z Osaky do Kórei, neprežívala veľmi radostné obdobie. Práve naopak, bolo to pre ňu veľmi náročné. Opustila všetkých a všetko a začala nový život v cudzej krajine. Mala okolo seba rodičov, ale stále sa cítila sama ako prst.

Prestúpila na novú výšku a dúfala, že konečne pocíti, že niekam patrí. Že konečne nájde svoje miesto vo svete. Že nebude tak sama.

Jej nádeje sa však opäť raz nestretli s realitou a ona bola zo seba zmätená viac, ako kedykoľvek predtým.

Meškala a podľa ručičiek na jej hodinkách jej prvá prednáška začala už pred siedmimi minútami. Opäť sa zasnívala a zabudla na čas. Utekala cez dlhú ulicu zasneženú rúžovými kvetmi až k hlavnému vchodu jej univerzity.

Nemala ani poňatie kam ísť. Zastala pred budovou a zmätene čítala oznamy na dverách.

„Pomôžem ti nejako?" podišiel k nej mladý muž. V jednej ruke držal cigaretu a druhou si prehrabol vlasy.

Vyrušil ju z jej toku myšlienok a ona sa stratila v jeho očiach pri prvom pohľade na neho. Zostala len mlčky hľadieť, neschopná vydať čo i len hlásku.

„Vyzeráš zmätene," prehlásil odmerano. „Potrebuješ pomôcť?"

„Eh...," snažila sa nájsť slová, zatiaľ čo si napravovala okuliare. „Hľadám prednáškovú miestnosť číslo 114."

„Druhé poschodie, prvá chodba vľavo."

Zbrklo prikývla a dala sa do kroku bez poďakovania, na ktoré v ten moment úplne zabudla.

„Počkaj," odhodil ohorok na zem a zašliapol ho, „pôjdem s tebou. Idem tam aj ja."

Yumi bola jeho prítomnosťou vykoľajená počas celej cesty. So zatajeným dychom ho cez vlasy v tvári pozorovala, ako mlčky kráča popri nej. Bol tak iný, ako ľudia v jej okolí, čo ju na ňom neskutočne fascinovalo.

Keď prišli na miesto, Yoongi otvoril dvere posluchárne a vošiel ako prvý.

„Miesto si dúfam nájdeš aj sama," hlesol a bez toho, aby počkal na jej odpoveď zmizol v skupinke priateľov v zadných laviciach.

Ani nevedela, prečo naivne celú cestu dúfala, že si sadne vedľa neho. Opäť to bola len fantázia, ktorá jej skresľovala jej reálny život viac, ako by bolo zdravé.

Napravila si rám okuliarov, ktoré sa jej šmýkali ako stále pozerala do zeme a s neistým krokom vošla do veľkej miestnosti.

Srdce jej ohromne bilo a hlava sa jej točila. A to všetko len kvôli nemu...

Od tej doby prešli dva roky a ona sa v jeho prítomnosti cítila stále rovnako; rovnako nesvoja a úplne nemožná.

***
Ahojte❤🌸

Skutočne verím, že sa vám aj tento príbeh páčiť a opäť sa okolo neho vytvorí tak úžasná komunita, ako tomu bolo aj v tom predchádzajúcom🥰🍒
Ďakujem Vám za podporu a krásne správy a prajem príjemné nočné čítanie pod perinou
🍒☕🌙

Budem veľmi vďačná za vaše komentáre a 🌟 lebo potom viem, že sa vám príbeh páči. Nijak inak sa vás feedback nedozviem😞🙏❤

Love you.

Xoxo.