Sakura In You/ BTS [YoongixGirl] ✅

52.

39.5 °C

Teplota neklesala a Yumi si už robila starosti. 

Vďaka horúčke sa jej celú noc snívali nočné mory a ona potrebovala držať mamu za ruku. Ležali spolu v posteli a Yumi ju hladila po vlhkých vláskoch. Celá horela a nevedela, čo spraviť. Ten malý človiečik v jej náručí ju vedel veľakrát veľmi vystrašiť. Obe sa zle vyspali.

Nad ránom konečne teplota klesla a ona tak mohla pokojne spať. Objímala jej malý vankúšik a spokojne odfukovala v maminej posteli. Yumi sa pustila do domácich prác, ktoré odkladala už niekoľko týždňov, no popri žehlení košieľok a umývaní riadu ju stále kontrolovala.

Keď sa opäť raz ozvala správa od Yoongiho, Yumi len prevrátila oči.

Potreboval jej napísať. Vyčítal si všetko čo urobil, jeho zbabelé úteky a strach, ktorý mu bránil pozrieť sa jej do očí, ale potreboval ju.

Yoongi

Počkám ťa po práci.
Môžem?

Yumi ♥

Dnes nie som v práci.
Malá má horúčky.

Ani nie o dve hodiny na to sa na celý byt začalo ozývať zúrivé zvonenie zvončeka.

„Bože nemôžeš byť tichšie? Spí!"

„Prepáč." Vydesil sa a začal skenovať okolie, či náhodou nikde nezahliadne jeho dcéru. Tak veľmi ju už chcel vidieť ale zároveň sa tak preukrutne bál.

„Čo to má byť?!"

Yoongi stál v ich malej obývačke spojenej s kuchyňou s troma obrovskými taškami.

„Nevedel som čo potrebujete, tak som zobral všetko."

„Yoongi my nič-."

„Nevedel som čo má rada, tak som zobral asi všetko, čo tam mali. Jahody, čučoriedky, broskyne, slivky a aj hrozno. Biele aj červené. A čerešne pre teba," zahanbene sa usmial do zeme.

„Tu sú zase pomaranče a mandarínky pre vitamín C. Má rada mandarínky?" pozrel na ňu, akoby to bola otázka života a smrti.

„Yoongi... áno, má ich rada."

Pousmial sa. „Zobral som aj nejaké lieky ak by si potrebovala. Je tu plno zeleniny a mäsa, uvarím vám polievku. Dobre? Naučil som sa jednu vážne dobrú. Zajtra bude už zdravá ako rybka. Mal by som jej zatiaľ nakrájať nejaké ovocie, potrebuje vitamíny."

Yumi len mlčky stála a pozerala, ako vybaľuje obrovský nákup na ich malý kuchynský stôl a stále niečo rozpráva. Obzeral sa po kuchynke a hľadal taniere a nôž. Nemotorne šúpal pomaranč a jeho ruky sa nezvyčajne veľmi triasli.

„Nemal by som jej to rozmixovať?" vystrašil sa.

„Má štyri roky, Yoongi," zasmiala sa od srdca. „Už má zuby. Vie jesť aj normálne veci."

Otočil sa na ňu prekvapene. Prvýkrát videl jej úsmev. Stála oproti nemu v zárubni dverí do jej malej spálne a nevedela sa prestať usmievať nad jeho rozpačitosťou. Presne ten úsmev si každý jeden deň premietal pred očami.

Za ňou bola posteľ, v ktorej sa niečo pohlo. Vydesene odvrátil zrak.

„Polož to prosím ťa a sadni si."

Odložil nedolúpaný pomaranč a sadli si oproti sebe za stôl.

„Nič od teba nechcem. Máme všetko čo potrebujeme. Nemusíš sa o nás starať. Vážne."

„Ale ja chcem Yumi. Tak veľmi to chcem. Prosím, dovoľ mi to."

Hľadeli si do očí a ona nevedela, čo povedať. Na tom istom mieste sa rozprávali o ich snoch a víziách. Tam jedával večeru po tréningoch a ona sa tam učila na štátnice. A teraz riešia toto?

„Ako sa volá."

„Záleží na tom?"

„Nie ale... môžem to vedieť?" nemohol odlepiť zrak od jej postele a tej malej rúčky, ktorá vykúkala z popod veľkých perín.

„Sakiko. Volá sa Sakiko. Znamená to-."

„Čerešňový kvet."

Prikývla.

„Okrem toho, Kiko znamená nádej. Aspoň niečo som jej tým menom chcela venovať. Nádej, že aj keď nemá otca, jej život bude šťast-."

„Ale ona ho má. Som tu Yumi. Som tu a už od vás nikdy neodídem. Milujem ťa. Stále ťa milujem."

„Prestaň s tým. Nikdy si ma nemiloval. Nemiloval si ma a vždy si odišiel. Yoongi, vždy si na mňa zabudol, miloval si ma len vtedy, keď si mal na mále. Ani si mi nebol verný a-."

„Nie! Yumi, prosím. Nikdy som ťa nepodviedol. Ani raz."

„Sám tomu veríš?"

„Prisahám. Ani raz. Možno od toho nebolo ďaleko, ale nikdy som to neurobil. Nemohol som."

„A to mi povieš len tak? Vieš čo, kašli na to. Je to aj tak jedno. Mal si stovky druhých šancí a vždy to dopadlo rovnako. Nezmeníš sa."

„Zmenil som sa. Veľmi som sa zmenil. Ty to nevidíš?"

Mlčali. Pozerali na drevenú dosku s odtlačkami od pohárov a premýšľali. Obaja sa tak zmenili. Ona bola iná kvôli nemu a on sa zmenil kvôli nej.

Sakiko stále si opakoval v hlave. Tak krásne meno. Nemohol pochopiť fakt, že to meno má svojho nositeľa a tým je jeho dcéra. Že to meno patrí jeho dcére. Sakiko.

„Viem, že potrebuješ čas a netlačím na teba. Je to na tebe a budem akceptovať tvoje rozhodnutie. Ak povieš nie, budem to chápať. Máš na to právo."

„Ďakujem Yoongi."

„Ale prosím, dovoľ mi uvariť vám polievku."

***

Tak😁❤

Konečne sa dostávame k naplneniu slova zmena. Zmenili sa? Nezmenili? Vážne ma zaujíma, čo si myslíte o Yoongim. Veríte mu či stále nie?

A Yumi? Ako je na tom ona? Vážne je taka drsňáčka?😄🍒

Okrem toho, name is revealed.
Sakiko🌸