16.

317 30 39
                                    

„Bude dobré, ak si pozrieš túto knihu. Je to dobrý zdroj."

„Yumi ja žiadnu knihu čítať nebudem. Na knihy si tu ty. Koniec koncov, aj na písanie," vyvalil sa na posteľ a zavrel oči.

Yumi sedela za stolom jeho izby a písala osnovu na referát. Sama nevedela, ako sa k nemu dostala, ale nesťažovala sa. Áno, stále používal ten jeho sarkazmus na veľmi tenkej hrane s aroganciou, ale bol k nej prívetivejší. 

„Nebudem to celé písať sama."

„Ale áno, budeš. Preto som ťa sem koniec koncov zavolal. Ty budeš pekne písať a ja ti budem spríjemňovať život svojou prítomnosťou. Ale iba chvíľku, lebo potom mám niečo dôležité. Nechám ťa tu, snáď to tu sama prežiješ," povzdychol s obavou.

„Veď je deväť večer. Kam chceš ísť?"

„Nie každý chodí spávať o deviatej ako vy šprti."

To ju trochu zamrzelo. Zapravila si vlasy za ucho a napravila okuliare. Od tej doby čo sa presťahovali do Kórei, trpela nespavosťou. Niektoré noci ani oko nezažmúrila. Dokonca na to musela brať aj lieky.

„Čo sa tak tváriš?"

„Niekedy sa správaš vážne ako idiot," otočila sa k nemu na otočnej stoličke a nohy si vyložila na posteľ. „Nemôžeš hovoriť všetko čo ťa napadne. Niektoré veci niekoho môžu raniť."

„Dobre, prepáč."

„Kam vlastne ideš?"

„Do práce."

„Ako pracuješ?"

„Do toho ťa nič."

Yumi sa usmiala a skočila vedľa neho na posteľ. Vážne ju to zaujímalo a bola odhodlaná to z neho vypáčiť.

„Keď chce niekto bývať sám, musí chodiť do práce. Tak to jednoducho funguje milá Yumi."

„Prečo nebývaš u vašich? Nemáte dobré vzťahy?" posadila sa bližšie.

„Nie, to ani nie," natiahol pery, „ja ich len nechcem zaťažovať. Urobili pre mňa už dosť. Snažia sa vyžiť ako sa len dá. Nemusím im visieť na krku aj ja."

Oprela sa o stenu a kolená si pokrčila k hrudi. Yoongi sedel vedľa nej a hlavu si opieral o čelo malej postele. Ani nevedela, či bola niekedy tak blízko neho. Teda okrem toho momentu, čo ju niesol cez celú nemocnicu na rukách. Ale to sa neráta, vtedy vedľa nej vyslovene trpel. Dnes to bolo iné.

„Aj tá vysoká je len kvôli nim. Nikdy som na výšku nechcel ísť. Mám iné plány. Chcem aby na mňa boli hrdí, ale v žurnalistike fakt budúcnosť nevidím."

„A čo by si teda chcel robiť?"

„To je jedno. Je to len taký hlúpy sen. Nikto ma nechápe a ani ty by si to nepochopila."

„Vážne si myslíš, že som tak hlúpa?"

„Nie," pousmial sa do zeme. „To si nemyslím."

Hral sa s prstami a po chvíľke nabral odvahu. „Chcem robiť hudbu. Písať texty, nahrávať skladby, možno... spievať? Niečo také."

Keď o tom hovoril, červenal sa. Pozeral do zeme a jeho pery sa jemne usmievali. Videla na ňom, že mu na tom záleží a cítila sa výnimočne, že sa jej otvoril. Vlastne by nikdy nečakala, že by jej niečo z jeho súkromia vyzradil.

„Takže večer máš koncert, chápem to správne?"

Vyvalil na ňu oči.

„Zober ma so sebou. Prosím. Chcem ťa vidieť," postavila sa na kolená a začala mu lomcovať lakťom ako malé dieťa.

„Zabudni Kobayashi," smial sa a odstrkoval ju zo seba. „Ty budeš pekne doma čakať a písať referát ako dobré dievča. A neskáč po mne. Sadni si, nikam nejdeš," volal pomedzi smiech.

„Napíšem to za teba, ak ma tam dnes vezmeš."

Pozrel na ňu a na pár sekúnd začal skutočne zvažovať.

„Ale Kobayashi," prevrátil oči napokon, „prestaň si vymýšľať, napísala by si to za mňa aj bez tohto."

„Prosííím Yoongi."

„Nie. Na večerné akcie si ešte malá. Dopíšeš projekt a pôjdeš pekne domov spať."

„Nie som malá," smiala sa a nepustila ho zo zovretia svojej ruky.

„Ale áno, si. Si malý šprt," pichol jej do brucha a ona sa začala chichotať ešte viac.

„Ale prestaaň. Vezmi maa. Nenechaj sa prosiť. Urobím ti daifuku."

„Jahodové?" zdvihol obočie.

„Aké len chceš. Daifuku aj dango," vycerila zuby. „Tradičné japonské."

„Ach bože," pozrel na ňu, „Dobre ale sedíš vzadu."

   

Babyy🍒🌸
Ako sa máte? Dúfam že je u vás všetko v poriadku a že ste zdravé. Odbila šiesta hodina a to znamená, že je čas na pravidelnú dávku Sakúr😄🍒🌸
Takže snackies do ruky a doprajte si chvíľku oddychu s obľúbeným bipolarnym duom☯️😄💕
Musím Vám veľmi poďakovať za tie krásne slová na predchádzajúce kapitoly. Vážne mi vniesli svetlo do mojich trochu tmavých dní. Ste vážne úžasné a milujem čítanie tých vašich dissov na Yoongiho 😄 Ten to vážne schytáva z každej strany. Ale verím, že sa dá dokopy. Keď už nie kvôli Yumi, tak aspoň kvôli svojmu snu, o ktorom sa dozviete viac zajtra.
👀🎵💜

Ďakujem Vám za podporu a prajem spokojné čítanie pod perinou.

Love youuu.

❤Xoxo❤

Sakura In You/ BTS  [YoongixGirl] ✅Where stories live. Discover now