The woman clothed in the sun.

F R A N C E S C A.

"Nezabúdaj aká je tvoja úloha, Frannie." Zakričí za mnou moja matka, Evanora III.,  bývalá najmocnejšia čarodejnica všetkých čias, vedúca kovenu Divine Energy .

"Jasné, jasné, zabiť princa a ak to bude možné aj všetky biele čarodejnice, ktoré stretnem. Je to tvoje motto, matka. "Zamrmlem na oplátku. Schádzam po točitých schodoch hlavnej veže Divine Energy, ktorá bola doteraz mojim domovom a zároveň učilišťom. Temné čarodejnice sa rodia do malých klanov- kovenov, od detstva sa učíme čiernej mágií a tak ako amazonky žijeme v zákutiach čiernych lesov. Okrem lesov obývame aj vysoké veže či zrúcaniny hradov alebo staré stuchlé zámky. Je to klíše? Je.

 A to čo máme spoločné s ostatnými nadprirodzenými bytosťami je nenávisť ku kráľovskej rodine či ostatným čistým bytostiam. Víly, morské panny a anjeli si myslia, že sú nad všetkými. Ale skúsili si niekedy žiť v temnom lese bez slnka? Je to tu celkom depresívne a isto iste by to nevydržali. Vlastne nikdy som nevidela čo je za týmito lesmi. Možno konečne uvidím slnko. Moja pokožka je neprirodzene mŕtvolne biela. Vyzerám horšie než upír a horšie než samotná smrť. 

Kráčam okolo starej opustenej vŕby, nadvihnem jej padajúce konáre a pohladím spráchnivený kmeň. Mám na ňu celkom zábavné a zároveň desivé spomienky. Zmienila som sa, že okrem kráľovskej rodine my temné čarodejnice nenávidíme tie dobré ? Raz sa tu jeden pošahanec s menom Roderic Dobrosrdečný z ich kráľovstva zatúlal priamo sem. Biele čarodejnice nežijú v chudobných kovenoch ako my, ale v podstate majú svoje vlastné kráľovstvo (nevládnu však celému ostrovu ako naozajstná kráľovská rodina,ale len svojej kaste). Roderic Dobrosrdečný sa označoval ako  kráľovský radca, múdry prorok, hlásateľ Dobrej energie  a prišiel tu s tou teóriou, že mágia by sa mala používať len pre dobré veci a bla bla bla. Vraj chce očistiť toto miesto od temnej mágie. Ha, aká hlúposť. Temná mágia bude vždy silnejšia než biela. 

Bola som len malá osemročná bosorka a v tom čase som sa hrala pri vŕbe pri rieke. Hrala som sa s lebkou a zakopávala som malé líščie kostičky do zeme pod koreňmi keď ma vyrušil hlas starca.

"Bosorka, pykaj za svoje hriechy."Vystrel akúsi bielu drevenú palicu so svetlo-fialovým kryštálom na vrchu rovno na mňa.

"Nerobím nič zlé."Preľakla som sa a privinula som si rúčky z kostičkami k hrudníku. 

"Dávam ti možnosť nápravy. Vyber si. Čierna mágia alebo biela? No vyberaj múdro.Mágia patrí na stranu dobra. Len biela mágia ťa spasí ! Inak zhoríš v plameni pekelnom."Začal sa prežehnávať a pohľad uprel do neba.

"Ja som sa tak narodila, nemôžem byť jednoducho dobrá."Zaprotestovala som. Nemohol zmeniť moje ja. 

"Tak si si teda vybrala.Vráť sa do pekla !" Z palice, ktorou na mňa mieril na mňa vyprskli fialové ohnivé plamene. Chcela som ujsť, preskočiť oheň, hocičo, no ten ma obkolesil a tak uväznil okolo starej posvätnej vŕby, zrazu som zistila že nemám ako ujsť. Vydesene som cúvala ku kmeni stromu až som bola naň úplne nalepená. Dúfala som, že ma strom pohltí, inak zhorím a stará vŕbička aj so mnou. Nič také sa nestalo. 

"Od mojej dcéry, ruky preč, ty pošuk!"Na scénu nakráčala moja matka Evanora III, ktorá vtedy vyzerala ako rozhnevaná levica. S rúk jej šľahali temné plamene. Prv než sa Roderick Dobrosrdečný stihol spamätať matkine zaklínadlo ho odrazilo a priklincovalo ku kmeňu a mňa zároveň pustilo. Pribehla som k tej mocnej žene  a objala som ju okolo pása.

"Po stáročia nás ľudia a biele čarodejky upaľovali na hraniciach. Teraz hľaď aké to je. Dobre sa pozeraj, Francesca."Evanora III. zdvihla ruky a kmeň s telom bieleho čarodejníka pohltil oheň.