Manual of Camp Leader

35. Cvičme v rytme

„Áááá, raz a dva a tri a...." rannú rozcvičku si v posledný oficiálny celoprogramový deň tábora vzali na starosti hlavní vedúci a to čo sa dialo som si nepredstavovala ani v tých najdivokejších snoch. Obaja, Kika aj Afro, vyzerali ako inštruktorky aerobiku z osemdesiatych rokov. Niežeby som si tú dobu pamätala, keďže som bola o dosť neskorší ročník, ale presne takto boli vždy vykresľované vo filmoch a starých sitcomoch. Kika mala na sebe Jordanine biele basketbalové tenisky (podľa môjho odhadu o tri čísla väčšie než by potrebovala), vysoké bledoružové ponožky s prasiatkami, tmavomodré legíny na ktorých mala natiahnuté Godžine neónovo ružové plavky s nápisom Surf baby na prsiach a cez to prehodenú veľkú sivú mikinu, pretože v jedálni bolo po upršanej noci celkom chladno. Vlasy mala vyčesané v dvoch vysokých copoch na strany a na nose plastové slnečné okuliare, spustené trošku nižšie. Vyzerala...no vyzerala skrátka hrozne. Bolo to vtipné, no moje estetické cítenie trpelo.

„Preboha!" hlesla Kaja, len čo vstúpila do jedálne s Leou a Lenkou v závese. Všetky tri zastavili medzi dverami a šokovane zízali na ten zjav. Viac než neónová Kika ich však určite ohromil Afro. Afro, ktorý mal na lacných kvietkovaných legínach natiahnuté miniatúrne krikľavožlté volejbalové kraťasky zladené s podobne sfarbenou čelenkou. Vo hlbokom výstrihu obtiahnutého zeleného tielka sa mu hompáľala píšťalka, ktorú zvyčajne visela na stĺpiku pódia. Celým hrotom jeho kostýmu bola lacná parochňa dlhých blond vlasov. Každý kto mal aspoň trošku vkusu duševne zamrel.

„Retro ti sekne Sedie!" poznamenal Tejo vplávajúc do jedálne a capol svojho kolegu po zadku.

„Ježišikriste!" podotkol Peťo, taktiež asi sekundu a pol po tom to zbadal a zostal stáť rovnako vyjavene ako Kaja.

Obaja zhrnuli pocity, ktoré som prežívala.

„Tak čo, ideme na to?" zatiahla Kika ešte o tri tóny vyšším hlasom, než zvyčajne.

„Dáme si poriadne do tela!" pridal sa Afro, rovnako piskľavým tónom, veľmi komickým, keďže zvyčajne znel ako Thor. Nato pustil playlist, ktorý sa začínal pesničkou od Abby.

„Nestojíme tam len tak! Hýbeme sa!"

„A raz a dva..." obaja sa striedali v podobných príšerne otravných motivačných frázach.

„Ukážeme tú riťku!!" zatiahol Afro pri deviatom drepe a to už som naozaj nevydržala a vybuchla som do smiechu. Boli príšerní ale šlo im to spolu perfektne.

„Bože akí sú trápni!" zanariekala Kaja, akoby sa cítila zle aj za nich. A že na ich mieste by som sa od hanby prepadla!

„Počula som to, Karin!" Afro na ňu spredu ukázal prstom.

„To je Karolína!" opravila som ju automaticky.

„Ja som Karolína!" odsekla asi pol sekundy po mne malá pubertiačka.

Vonku bolo ešte stále hrozné počasie, preto sme mali rozcvičku v jedálni a podľa toho čo viem z podložky s klipsou -Kika si ju zabudla v chatke- tak bolo len veľmi málo vecí, ktoré sme vedeli robiť vo vnútri. Vyzeralo to na poriadne dlhý a otravný deň.

„Poriadne, nech sa tie tuky pália!" opäť vyhlásil Afro a s Kikou sa pustili do výpadov s výkopom. Nasledovali sme ich príklad a vyzeralo to, že až na dievčenskú pubertiacku zostavu to malo u detí celkom úspech. Aj Jakubovi sa to zdalo celkom vtipné, dokonca aj Samovi.

Dokázali podobné divadielko hrať celé desiatky minút. Robili sme drepy s výskokmi, kliky, výpady dopredu, dozadu aj do strán, panáka, predkopávali aj zakopávali, behali sme na mieste a skákali cez imaginárne švihadlá až dokým z nás pot netiekol prúdom. Vyzliekla som si mikinu a prehodila som ju cez najbližšiu stoličku, aby mi pred záverečným strečingom nezavadzala. Už som chápala, prečo Afro vždy kritizoval všetky naše rozcvičky.

„Toto som nečakala," zadýchane som sa špičkami prstov dotkla podlahy.

„Však Martin je telocvikár!" Godžin pohľad bol vyslovene skeptický, akoby neverila, že mi taká myšlienka unikla. Prekvapene som podvihla obočie.

„Pretože idiot nie je povolanie!" zašveholila Sedie cvičiaca jednu radu pred nami, „povedzte prosím svojim zlatíčkam, nech mi nečumia na riť!"

Myslela tým samozrejme starších chlapcov z našich tímov, ktorí si od Godži vyslúžili po päť klikov navrch.

„Aj Fifo študuje za telocvikára," poznamenala Sedie, keď ma obchádzala cestou k okienku. Dnes sme mali na raňajky krupicovú kašu, keďže nás čakal posledný deň. Raňajky sme síce mali aj zajtra, ale Kika mi už stihla vysvetliť, že v ten deň musia dávať chlebíky alebo rožky so šunkou a syrom a zeleninou, pretože veľa mladých moderných rodičov neschvaľuje cukor ako prvé jedlo dňa, pričom slová mladý a moderný vyslovila akoby to bola urážka.

„Je to somarina, my sme ako decká pomaly dobre že piesok nejedli a žijeme!" poznamenal Tejo a vzal si odo mňa lyžičku. Priniesla som ich všetkým.

Erik s Fifom zase ponosili pitie a Afro na stôl rozhodil plné hrste načatých čokolád a nezjedených tyčiniek, ktoré priniesol z našej chatky. Vrhli sme sa na ne ako supy a krupicová kaša nabrala so snickerskou, lentilkami a bielou milkou úplne nový rozmer.

„Dada, poď si sadnúť k nám!" Zora kľačala na stoličke otočenej opačne a na sebe mala pásikovaný overal z dňa číslo jedna, dva a tri. Ešte stále bola od fixiek. Po včerajšom večere sa pekne ukázalo, kto má aké hygienické návyky a decká si to ani neuvedomili.

„Zara, ty...nehulákaj stále prosím!" Afro, napriek svojmu žiarivému outfitu vyzeral, že z malej brunety v sekunde stratí nervy.

„To je Zora!" upozornila som ho.

„Ježiš...otravné decko!" zašomrala Kika tú najmenej pedagogickú vec, akú mohla.

„Idem k nim, nech je kľud!" vzala som si svoj tanier a voľnou rukou som sa načiahla po mlieku.

„Mali by sme prebrať zmenu programu." Upozornila ma Kika a ja som si opäť spokojne sadla na miesto, vďačná za túto výhovorku.

„Nemôžem, porada!" zvolala som cez jedáleň na krpaňu, ktorá urazene odula pery a neochotne sa vrátila k jedeniu.

„Dúfam, že nebude pršať celý deň!" vzdychla si Godži a pozrela cez presklenú zadnú stenu von.

„No aj ja, lebo ešte sme nemali boj o vlajku a to nám sedí do programu." Zamrmlala Kika pozerajúc do papierov na podložke s klipsou. Už boli dosť pokrčené, trochu popísané a jeden roh bol ohorený, pretože ich Afro prerábal zakiaľ so Sedie fajčili na verande.

„Hlavné je, vymyslieť teraz doobeda niečo čo ich zabaví a budeme sa všetci hromadne modliť, nech je poobede a večer pekné počasie, aby sme mohli mať diskotéku vonku!" usmernil nás Tejo.

„Pretože ak ich neunavíme, tak bude večer nekonečný a my sa nebudeme môcť spolu opiť!" vysvetlil Afro.

„Ale budeme!" uistila ho Kika, vôbec nie výchovne, skôr chlácholivo.

„No ale nebudeme vládať!" zašomral Afro.

„Ty tuším starneš!" zasmial sa Erik od svojej kaše. Mal v nej ešte asi o polovicu čokolády viac než ja a to už som si myslela, že hraničím so závislosťou. Hlavný vedúci naňho zazrel, odhrnul si umelé blond vlasy z tváre a odtiahol mu tanier tesne spod lyžičky.

„Ty už nežer, cica!" zatiahol a tenké pery sa mu roztiahli do úsmevu, „lebo potom hovoríš takéto sprostosti!"

35.Pravidlo: Pravý animátor musí byť flexibilný.