Opustená- POZASTAVENÉ

3.Nečakaná udalosť

Nadišiel deň, kedy som sa mala stať generálovou milenkou. Noc predtým som sotva spala dve hodiny. Bolel ma žalúdok a nebola som ráno schopná zjesť kašu, ktorú mi  Grace pripravila. ,,Grace, ja tam nechcem ísť," chytila som ju za rukáv, keď mi odnášala misku. Pozrela mi do očí a pokrčila plecami. ,,Aj tak skončíš ako všetky ostatné. Za chvíľu ťa zo stanu budú musieť nasilu vynášať." ,,Ale ja nie som ako ostatné. Dala som Bohu sľub, že si zachovám čistotu až do manželstva." ,,Bohu?" povedala pohŕdavo. ,,Keby existoval, nedovolil by toľko zla, umierajú nevinní ľudia." Vzdychla som si. ,,Nechápeš, čo ti hovorím. Záleží mi na tom sľube, nemôžem ho len tak porušiť...môj snúbenec je niekde na bojisku a ja..." do očí mi vstúpili slzy. ,,Už netáraj, dievča," prerušila ma. Posadila ma na stoličku a prezliekla ma do krásnych červených šiat. ,,Čo sa stalo s tými ženami, ktoré mal tvoj manžel?" Zamračila sa. ,,Nestaraj sa....stihol ich vlastný osud." Zamrela som od hrôzy. Azda ich dal zabiť? Keď som bola namaľovaná a učesaná, do stanu vstúpil Heinrich s Hansom. Hans zo mňa nespúšťal oči.  Zachvela som sa. ,,Kate Wilsonová...generál ťa už čaká," Heinrich ma vzal za ruku. Hans stŕpol a zamračil sa. Azda ma chcel pre seba? Pri spomienke na naše posledné stretnutie mnou prebehli zimomriavky. Heinrich sa uškrnul, niečo po nemecky povedal Grace a potom sa postrčil smerom ku generálovmu stanu. Vyplašene som sa pozerala okolo. Veľa vojakov stálo okolo a chlípne na mňa pozeralo. ,,Kate," ozval sa za mnou Hans. Otočila som sa na neho. Dlho mi pozeral do očí, vzdychol si a voviedol ma dovnútra. Andreas Muller stál otočený chrbtom k nám. Pri zvuku krokov sa pomaly otočil. Pokynul Hansovi, aby nás nechal osamote. Ten mal v očiach takú nenávisť, až sa mi zatajil dych. Znova som pomyslela na Jerryho. Už pre neho nebudem čisťá...Bože, odpusť mi, ale tomuto mužovi sa asi nedokážem brániť. Hans odišiel a ja som sa rozhliadla naokolo. Hľadala som čokoľvek, čím by som ho mohla omráčiť. Prišiel bližšie ku mne, až som takmer cítila jeho dych na svojich perách. Zacítila som alkohol. Naplo ma a skoro som sa otočila a ušla. V duchu som sa stále modlila. Zrazu som začula tupý úder a Andreas spadol na zem. Vykríkla som a otočila sa na útek. Niekto ma pevne chytil za ruku. Hans. Zatajil sa mi dych. Čo bude teraz? Chytil ma za predlaktie a pritlačil ma k stene. Pohľad uprel na moje pery. Bože, len to nie...vyslobodíš ma pred jedným a miesto neho mi dáš ďalšieho? Jeho pery boli nebezpečne blízko mojich. ,,Pusti ma!" odsotila som ho. Šokovaný ostal stáť. ,,Nechcem s tebou nič mať, rozumel si?" kričala som na neho. Sama neviem, odkiaľ sa vo mne nabrala toľká sila brániť sa. Uškrnul sa. ,,Si silná žena, vieš to?" povedal anglicky. Neviem, či ma viacej prekvapilo to, čo povedal, alebo to že vie anglicky a celý čas sa tváril, že mi nerozumie. Nahnevalo ma to. ,,Prečo si sa tváril, že mi nerozumieš?" ,,Bavilo ma to," zachechtal sa. ,,Nechcem ti ublížiť, Kate," dodal miernejšie. ,,Nemal som v pláne spraviť to, čo ten had," prstom ukázal na ležiaceho Andreasa. Vydýchla som si. ,,Ďakujem ti," pokúsila som sa usmiať. Pokrčil plecami. ,,Odkedy si prišla, všetci o tebe hovorili, že si iná ako ostatné. Bola si taká pokojná, neprotestovala si, ani si sa nepokúsila o útek. Nerozumel som tomu celkom. Čím to je?" ,,To Boh...verím, že on je mojím pokojom. Keby nemám Jeho, nebola by som silná. Vlastne ani teraz si nepripadám silná...chcem sa vrátiť domov, k rodine, chcem vedieť, či je nažive môj snúbenec, moji bratia a ocko, ja..." ,,Psssst," položil mi prst na pery. ,,Dostanem ťa odtiaľto. Sľubujem." pokynul mi hlavou a vyšiel von. Prekvapila ma jeho náhla reakcia a vyšla som za ním. ,,Ako sa volá tvoj snúbenec? Skúsim zistiť, čo sa s ním stalo." ,,Jeremy James."  ,,Vezmem ťa do iného tábora, kým sa Andreas nezobudí." On riskuje svoj život pre Židovku? Tušila som, že keby poznal pravdu, nesprával by sa ku mne takto. ,,Čo robíš, Hans? Kde je Andreas?" Grace sa tvárila prekvapene. ,,Je v bezvedomí...beriem ju inde." Grace pokrútila hlavou. ,,Vieš čo spraví Andreas, keď sa to dozvie? Zobral si mu momentálne to najcennejšie." ,,Zachránil som ju...zaslúži si niečo lepšie." Grace nám obom zabalila jedlo na cestu a potom ma objala. ,,Šťastnú cestu." Bola som zmätená. Prečo je na mňa taká milá? Potom mi to došlo...bola som jediná, ktorá som nestrávila noc v stane jej muža. Určite by mi to neodpustila. Keď som bola nachystaná, Hans ma doviedol ku kobylke, ktorá ma doniesla sem. ,,Odchádzame," zavelil a ja som sa naposledy obzrela. 

William Winson sa rýchlym krokom blížil k domu Sophie Thompsonovej. Dal si sľub, že ak sa vráti z vojny živý, konečne jej povie, čo k nej cíti. Dvere mu otvoril jej otec. Namrzene na neho pozrel. William tomu nerozumel. Jej otec ho nikdy nemal rád. Napriek tomu, že miloval jeho dcéru. ,,Vidím, že si prežil vojnu," povedal odmerane a ani na neho nepozrel. ,,Ocko, kto je to?" objavila sa za ním Sophie. Keď ho zbadala, usmiala sa od ucha k uchu a rozbehla sa mu do náručia. ,,William!" ,,Sophie," privinul si ju k sebe. Nebral to ako nič nezvyčajné, vyrastali spolu. Ako sa tak rýchlo jeho city k nej zmenili z priateľstva na lásku? Odtiahol sa od nej a vzal ju za ruku. Spolu sa vybrali na prechádzku. ,,Som rada, že si v poriadku. Čo tvoj otec a Thomas?" William pokrútil hlavou a v očiach ho zaštípali slzy. Pred sebou mal stále tvár toho odporného Nemca, ako ich zastrelil jeden po druhom. Keby v tej chvíli nebol on rýchlejší, už by nebol medzi živými. Vedel však, že Nemec žije. Bol to nejaký dôstojník. Mysľou mu prebehli obavy o sestru. Sophie zosmutnela. ,,To je mi ľúto, Will...Thomas bol taký mladý. A ako sa má Kate?" spýtala sa o niečo veselšie. ,,Uniesli ju, Sophie...pôjdem ju hľadať, ale ešte predtým.." Zhrozene sa na neho zahľadela. ,,Uniesli? Bože...prečo si to dovolil?" Chytil ju za obe ruky. ,,Nájdem ju...ale teraz ti chcem povedať, že..." Dokelu. Slová sa mu zasekli v hrdle. Sophie sa naklonila a pobozkala ho na pery. William strnul, ale bozk jej opätoval. ,,Už dlho viem, že ma miluješ, William Winson," povedala, keď bozk prerušila a zasmiala sa. ,,Aj ja ťa milujem." William si ju privinul k sebe. Pocítil nesmiernu vďačnosť, aj keď prišiel o dvoch dôležitých členov rodiny...ženu, ktorú miloval však naopak práve získal. 

Hans Roth so spokojným výrazom hľadel na ženu, ktorá spala na zemi kúsok od neho. Jeho plán sa podaril. Už čoskoro budú v cieli. Na mieste, skade niet návratu.